Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
28.kapitola
„Nebuď trápny prosím ťa," odvetila som pobavene a neodpustila si ani výsmešný smiech. Na jeho poznámke som sa naozaj úprimne zabávala. Až príliš veľa si o sebe myslel a žil v presvedčení, že je niekým, kým vlastne v skutočnosti vôbec nebol.
Ani trochu. Ani omylom a ani zďaleka.
„Nebuď naivná prosím ťa," vrátil mi a jedným pomalým krokom zničil aj tú poslednú vzdialenosť, ktorá nás od seba delila. Ocitla som sa tesne pred jeho hruďou a musela som o nepatrný kúsok ustúpiť. Zdvihla som hlavu a pozorne sa zadívala do jeho očí.
„Tak ma nenúť byť naivnou," povedala som tichšie a odrazu som sa cítila až príliš zraniteľne.
„Len sa bojíš ďalších sklamaní. Všetko sa zdá jednoduchšie, keď si nasadíš ružové okuliare a zavrieš pred tým oči, však?"
Mal pravdu. Znovu. Každým slovom ma vedel zasiahnuť hlboko a ničivo. Tak ľahko dokázal odhadnúť vaše slabosti a udierať do nich až do toho bodu, keď ste doslova krvácali.
„Presne ako som si myslel." skonštatoval a skrčil obočie.
„Nie, j-"
„Nesnaž sa, zbytočne klameš len samú seba."
Chvíľu som spracovávala význam vyslovených slov. A zistila, že som sa s nimi dokázala až príliš stotožniť, čo sa mi ani trochu nepáčilo. Nie, keď mi ich adresoval niekto ako on.
„Čo ty o tom môžeš vedieť?" prehodila som pochybovačne a prekrížila si ruky na hrudi.
„Očividne viac než ty." znovu ma uzemnil a znovu som nevedela, čo povedať.
„Carter zase obťažujete slečnu Robertsovú?" zaznel riaditeľov hlas, keď sa konečne ukázal vo dverách.
„Riešime isté súkromné záležitosti." uškrnul sa.
„Na to máte dosť času po vyučovaní! A čo tu vlastne zase robíte? Veď nikto iný sem nechodí len vy. Koledujete si o vyhodenie," ani nedopovedal, keď odzvonilo poslednú hodinu.
