15.

6.5K 496 12
                                    

15

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

15.kapitola

   „Čo si dáš?" kričal na mňa Ashton, aby prehlušil hlasný zvuk pesničky z  reproduktora nad nami, keď sme sa konečne usadili v klube.

Nikdy predtým som tu nebola. Pár klubov v meste som už stihla prevetrať, no tento medzi ne nepatril.
Musím uznať, že ani zďaleka nevyzeral zle. Malé, no zato priestranné s rockovým nádychom.

Presne ako stvorené pre mňa.

A vyzeralo to tak, že sem museli chodiť často pretože ich tu všetok personál poznal po mene a vyzeralo to tak, že sa nejaký ten rok už poznajú
Preto som sa aj cítila trochu nesvoja, keď ma tu s nimi videli. Pozerali na mňa takým tým zvláštnym hodnotiacim pohľadom. Najmä barmanka pri pulte. Tá ma ním doslova vraždila.

Zahľadela som sa skúmavo Daniela a zaryto premýšľala nad tým, čo sa mu asi musí odohrávať v hlave. Díval sa na mňa a úplne som cítila ako mi jeho oči vysielajú varovné signály. Akoby mi chcel telepaticky povedať 'ani to neskúšaj'.

No mala som v pláne urobiť presný opak. Možno som sa chcela len predviesť, možno som ho prosto chcela len vytočiť, no určite by som si nenechala ujsť príležitosť dostať do seba drink.

„Vodku. Dvojitú, prosím," povedala som nonšalantne a usmiala sa na neho.

„Šibe ti? Ashton, prines jej kolu alebo niečo," ozval sa Daniel zaskočene a aj naďalej ma prepaľoval intenzívnym pohľadom.

Aj keď v hĺbke som vedela, že to už dopredu tušil. Koniec-koncov vie čítať spod mojej masky.

Preňho až príliš priehľadnej.

„Odkedy sa staráš o to, čo pijem?" skrivila som obočie.

„Odkedy ty piješ?"

Nič mu nehovorí pravidlo, na otázku sa sakra neodpovedá ďalšou otázkou?

„Čo ťa do toho, mám už šestnásť. Tak si hádam nebudem od teba pýtať povolenie," vyhlásila som rozhodne a pozrela do davu ľudí v nádeji, že uvidím Ashtona.

„Si ešte decko a ja ťa nemienim potom zbierať zo zeme, keď sa spiješ jak doga!" odvetil a tón jeho hlasu naberal každým slovom na intenzite.

„Nikto ti nekáže!"

Naozaj som sa snažila zostať kľudná. Veľmi. No až príliš moc ma vytočilo to, ako jednoducho ma prirovnal k decku.

„Olivia!"

„Daniel, ver mi, viem kedy mám dosť a viem sa o seba postarať," rezignovala som pretože hádka s ním bolo to posledné na čo som momentálne mala náladu.

Nahlas vydýchol a premeral si ma očami. „To je práve ten problém, ja ti proste neverím, Olivia."

Začala som si pre seba spievať slová pesničky, ktorá práve vyplnila priestor naokolo a úplne tak prestala vnímať jeho prítomnosť.

„Hovoril si niečo?" zakričala som po chvíli, pretože cez tú ohlušujúcu hudbu sa už vôbec nedalo počuť.

„Neverím ti!" odkričal mi späť.

„To je v pohode, ani ja tebe."

„Nie, ty ma nechápeš."

„Daniel, prosím prestaň, nechcem sa s tebou hádať."

Predo mnou pristál pohár vodky. Ashton na mňa žmurkol a opäť sa vytratil medzi dav tancujúcich ľudí.

Daniel sa na mňa opätovne zamračil a netrpezlivo čakal, čo urobím. To bola chvíľa, kedy som presne vedela, čo treba. Na ex som to do seba naliala.

„Baví ťa to?" v jeho hlase som mohla zreteľne počuť hnev.

„Čo ako?"

„Provokovať ma."

Spokojne som sa usmiala a vytiahla ho na parket.

Bod pre mňa, naničhodník.

NaničhodníkWhere stories live. Discover now