Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
56.kapitola
„Už som ti hovoril ako ti to dnes sekne?" usmial sa a zahľadel sa hlbšie do mojich očí.
„Asi tak milión krát." úprimne som sa zasmiala a pocítila ako sa mi do líc vlieva pálivá červeň.
Tancovali sme. Spolu. Ja a Zack. Ruky som mala položené na jeho pleciach, naše telá boli až nebezpečne blízko a tváre nám delilo len pár chabých centimetrov. Srdce mi zbesilo búšilo a pri pohľade do jeho smaragdovo zelených očí som pociťovala značné rozpaky.
Všetko bolo akési divné. Až moc.
Ale pravdou bolo, že som si tento večer naozaj užívala a bola rada, že som nakoniec šla. Pretože po tom incidente s Danielom, ktorý sa odohral len pred pár hodinami, som nemala ani najmenšiu chuť vyjsť z domu a pozerať sa na to, ako sa cez to čokoľvek, čo začínalo byť medzi nami, stihol tak rýchlo preniesť a správať sa akoby sme sa nikdy ani nepozdravili.
Správať sa hlúpo a detinsky. To bolo presne to, čo tak veľmi dobre vedel. Raz byť egoistický idiot, najväčší naničhodník pod slnkom a druhý deň sa hrať na hrdinu a potom, keď to budete najmenej čakať, zabodnúť ďalší nôž.
Nemohla som si ale pomôcť a aj cez to všetko som sa ho v preplnenej miestnosti plnej študentov našej školy už od začiatku snažila vystopovať pohľadom. No samozrejme neúspešne.
Nakoniec som ani sama nevedela prečo. Možno som len chcela aby ma videl tancovať so Zackom. Aby ma videl v týchto príliš tesných šatách a na môj vkus prehnanom mejkape. Alebo aby videl to, že ma už vôbec nezaujíma. I keď by som tým tvrdením klamala aj samú seba. Chcela som len aby ma videl..
Koniec-koncov som najprv ani nemala v pláne sem chodiť. Presvedčilo ma až tých dvadsať hlasových správ, ktoré mi Zack poslal a ktorými mi zlepšil náladu o stoosemdesiat stupňov. A ešte jeho fotka v obleku. Takú príležitosť som si jednoducho nemohla nechať ujsť. Navyše naživo vyzeral tisíckrát lepšie.
Zaujímalo ma ako vyzerá oblek na Danielovi..
„Počkaj chvíľku, musím si odskočiť." kričala som aby sa mi podarilo prehlušiť tú príliš hlasnú hudbu, ktorá vypĺňala celý tanečný parket.
Nutne som potrebovala na vzduch pretože som mala pocit, že v tom teple a vydýchanom vzduchu každú chvíľu hodím tyčku.
„Dobre ale ponáhľaj sa, budú sa tancovať slaďáky." odkričal späť pričom na mňa nezabudol žmurknúť a vytratil sa k stolu s pitím, kde sa dal hneď do reči so svojimi kamarátmi. Niečo im povedal a všetci ako na povel pozreli smerom ku mne. Zakývala som im a dala by som celú ruku do ohňa za to, že som bola červená až za ušami.
||||
Razila som si cestu dlhou úzkou chodbou a keď som konečne zazrela východ ešte väčšmi som pridala do kroku.
Vonku ma ovial mrazivý vzduch jesennej noci, ktorý mi na koži spôsobil zimomriavky. Objala som sa rukami v nádeji, že mi tento náhly teplotný rozdiel nijak neuškodí na zdraví. Zhlboka som sa nadýchla a oprela o zábradlie, keď v tom za mnou ktosi prudko zabuchol dvere.
