Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
27.kapitola
„Ale pozrime sa, Livi si zase nedá povedať," predniesol ironicky a odlepil sa od steny.
Rozhodla som sa jeho posmešné reči zaryto ignorovať. Keď chce byť kretén, má na to dokonalú príležitosť.
„Znovu ďalší problém Robertsová? Čo na to asi povedia doma? Dostaneš väzenie? Hm?"
Krv mi čoraz rýchlejšie vrela v žilách. Hnev stúpal, no snažila som sa silou mocou udržať kamennú tvár. Nedať mu pocítiť, že má nado mnou moc. Odoprieť mu ten pocit satisfakcie. Za každú cenu.
Pristúpil ku mne a začal si ma pozorne prezerať. Očividne a dlhšie ako bolo vôbec vhodné.
„Videla si sa v zrkadle? Neviem, kto s tebou, čo urobil ale vyzeráš ešte horšie než zvyčajne," vypichol provokatívne vediac, že tým zo mňa rozhodne dostane nejakú reakciu.
Zlboka som sa nadýchla a pevne zovrela päste. No ani zďaleka to nepmohlo a všetko, čo som sa snažila udusiť v sebe sa predralo na povrch. Vybuchla som o čo mu práve celý čas šlo.
„DANIEL pozri, netuším aký ma tvoja existencia so mnou problém, nikdy som ti nič neurobila, nikdy som proti tebe nič nepovedala. Celý ten čas som sa snažila nepliesť sa do vašej cesty a darilo sa mi to pokým si nezačal ty sám. Ocenila by som teda ak by si ma láskavo aj naďalej ignoroval inak za seba neručím. Budeš ľutovať, že si tú vojnu vôbec začínal."
Chodbou sa rozniesol hlasný smiech a pár ironických poznámok od ostatných. Daniel sa len usmial od ucha k uchu a mohla som jasne vidieť ako potláčal ďalšiu vlnu smiechu.
„Malinká vyskakuje, poviem ti ešte žiadne dievča nemalo kuráž povedať mi niečo také do očí, začínaš ma pekne srať."
„Tak ma dopekla prestaň provokovať!"
„Ale konieckoncov je roztomilé ako sa snažíš." na tvári sa mu zjavil samoľúby úškrn. Oči zarýval do mojich a zaregistrovala som ako sa mu napla sánka.
„Nebuď patetický."
„Nezahrávaj sa so mnou." v jeho hlase som mohla zreteľne počuť hnev.
„Myslíš, že sa ťa bojím?"
„Mala by si... ani netušíš čoho všetkého som schopný."
