Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
44.kapitola
Presne ako som predpokladala. Od toho dňa kompletne vymazal moju existenciu zo svojho života. Keď sa naše cesty náhodou pretli niekde na chodbách školy, zaryto sa tváril, že tam vôbec nie som. Že nie som skutočná, že som snáď len nejaký preľud.
Patetické, no čo iné sa dalo od toho naničhodníka čakať, všakže?
Mohla som to tušiť už od začiatku. Mohla som vedieť, že v skutočnosti vôbec nemá chrbtovú kosť. Že dokáže tak ľahko pred vami zabuchnúť dvere. Zamknúť ich a zlomiť kľúč. Bez akejkoľvek cesty späť. Len tak.
Keby som len na malý moment mohla nahliadnuť do jeho hlavy, mať možnosť prečítať jeho myšlienky. Zistiť, čo za chaos tam prebýva. Zrejme by som sa na mnoho vecí pozerala z úplne iného uhla pohľadu. Všetko by bolo odrazu jasnejšie. Všetko by začalo dávať zmysel. Všetko by do seba konečne zapadlo. Všetko by bolo inak.
Možno.
A možno vôbec nie. Možno by bolo všetko oveľa horšie. Tak či tak sa nič z toho už nikdy nedozviem pretože to celé skončilo skôr než vôbec začalo.
A v tomto bode som presne vedela, čo musím urobiť.
„Zack! Počkaj prosím," zakričala som na neho, keď aj s kamarátmi opúšťal pozemok školy. Naschvál som ho vyše pol hodiny čakala pri bráne. Už pár dní som sa všemožne snažila ho niekde zastihnúť, no bolo to akoby sa po ňom zľahla zem. Akoby sa mi vyhýbal a akýmsi zázračným spôsobom sa mu to až doteraz darilo.
„Čo chceš?" odvrkol automaticky a keď ma konečne uvidel uštedril mi nepríjemný pohľad.
„Ospravedlniť sa ti za to prekazené rande," povedala som neisto a v jeho očiach hľadala náznak pochopenia. Odpustenia. Čohokoľvek.
„Za to ako sa tvoj frajer predviedol?" odvetil výsmešne a jeho obočie nadobudlo ešte ostrejší uhol.
„Čo? Daniel nie je môj frajer!"
Tak pateticky ako zneli slová, ktoré práve vyslovil, tak som mu vôbec nemohla vyčítať, že si niečo také myslel. Keby som na jeho mieste bola by som na tom rovnako súdiac podľa toho, čo Daniel predviedol.
„Hej, úplne mi stačilo, čo som videl. Pozri Olivia, mohla si hneď povedať, že-"
„Myslím to vážne, Zack, nič s ním nemám, nikdy som nemala a ani nikdy mať nebudem."
V tej chvíli som naozaj nevedela povedať či chcem presvedčiť viac jeho alebo seba. V hlave sa mi spätne prehrali slová, ktoré Daniel adresoval svojej mladšej sestre Kiare. Tie slová, ktoré ma pár dlhých dní nepríjemne ťažili na hrudi.
„Tak potom prečo vyrobil tú žiarlivostnú scénu? Prečo si mala druhý deň na sebe jeho skurvené tričko? A prečo ťa sem ráno priviezol?!" tentoraz už kričal, pevne zvieral päste a výrazne zatínal sánku.
„Nekrič po mne! Všetko ti vysvetlím." pozrela som na neho s novou nádejou v očiach a mohla jasne vidieť ako črty jeho tváre o čosi zjemneli. Nahlas vydýchol a na malú chvíľu pozrel do zeme.
„Olivia, prepáč ja len-"
„Ty mne prepáč."
„Dnes?"
„Budem ťa čakať."
Venoval mi jeho dokonalý úsmev. Nemohla som si pomôcť a objala ho.
