Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
10.kapitola
Od toho dňa sa im snažím vyhýbať ako sa len dá. Ešte viac a výraznejšie ako predtým. Doslova a do písmena som sa pred ním strápnila.
Neodpovedala som mu síce priamo na jeho otázku ale tým, že som sa trápne vyhovorila, čo bolo v konečnom dôsledku ešte horšie a snažila som sa tým len vyhnúť odpovedi, som mu akoby nepriamo potvrdila, že má pravdu.
Priznala som, že sa ich bojím. Dala som najavo svoju zraniteľnosť aj keď som si sľúbila, že to pred nikým nikdy viac neurobím. Pretože ľudia to len vždy použijú proti vám. Nájdu vašu slabinu a keď to budete najmenej čakať, bodnú vás priamo do nej.
Praví priatelia totiž bodajú spredu.
Takže sa celý týždeň len váľam doma v posteli. Doktorka mi zhltla moje divadielko s tým, že som naozaj chorá a potrebujem nutne týždeň voľna. Skvelý spôsob ako sa vyhnúť pár idiotom, nie?
Rozhodne nie. Ani sama som nechápala ako je možné, že ma až tak trápi, čo si tí naničhodníci o mne myslia. Nikdy predtým ma totiž nezaujímal názor iných ľudí.
Keď nad tým teraz tak premýšľam, za celých šestnásť rokov svojho života som mala len jedno pravé priateľstvo. Len jednu pravú priateľku. Iba od nej som si názory vedela zobrať skutočne k srdcu. Zdieľala som s ňou úplne všetko. Všetky svoje problémy, pocity, sny, túžby. Dôverovala som jej a mala ju rada natoľko, že by som pre ňu aj zomrela.
Po jej odchode sa všetko zmenilo. Už som viac nemala dôvod na úsmev. S ňou odišiel aj zdroj môjho šťastia. S ňou odišiel aj kúsok zo mňa. Sú to len dva roky, no šrám na srdci nikdy neprestal bolieť. A nikdy ani neprestane.
Aj keď jej prítomnosť na mňa nikdy nemala dobrý vplyv. Bola o niečo staršia a ako by som to povedala, viac divoká. Nemala zábrany a ničoho sa neštítila. No stále to bol môj najobľúbenejší človek na tomto skazenom svete.
Po jej odchode som sa taktiež ešte viac uzavrela do seba. Jej odchod zapríčinil aj to, že som nedôverovala ľuďom, že som každého podozrievala, že som znovu nenadviazala nové priateľstvá. Nedokázala som to. Nevedela som ako. Bála som sa ďalšieho sklamania. Ďalšej zrady.
Pre to všetko táto arogantná a tvrdá maska, ktorú som si každé ráno nasadila aby som od seba odohnala čo najviac ľudí. Aby si mysleli, že ja som tá chyba v systéme, ktorej sa za každú cenu musia vyhnúť. Že ja som tá zlá. Pritom som sa len chcela ušetriť od ďalšej bolesti.
A Daniel ma prečítal hneď pri prvom stretnutí a zrejme už dávno predtým. Tiež je aj prvý človek, ktorého by som rada spoznala viac. Niekto, koho by som sa po tak dlhom čase nebála pustiť k telu. Pred kým by som si konečne zložila masku.
