Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
16.kapitola
Z POHĽADU DANIELA ~
Krv v žilách sa mi každým ďalším pohárikom, ktorý do seba naliala rozprúdila o čosi viac. A zrejme za chvíľu explodujem.
Sakra vedel som, že to takto dopadne. To stvorenie je až moc predvídateľné. Po prvé som ju sem nemal vôbec brať, alebo som jej mal hneď zakázať piť. Po druhé vlastne ani netuším, prečo mi na nej záleží.
No vzbudila vo mne tie pocity, ktoré ma nejakým spôsobom nútili ju ochraňovať a dávať na ňu pozor. Správala sa ako malé dieťa a absolútne neuvažovala nad dôsledkami svojich skutkov.
„A viete čo je úplne, že úplne najviac najsmutnejšie?"
Vypila ďalší pohár vodky a nepríjemne sa striasla.
„Že som ešte nikdy s nikým nespala!" vybuchla do nezastaviteľného smiechu.
„Olivia, mali by sme už ísť." zaťal som ruky v päsť a zhlboka sa nadýchol. To dievča ma privádzalo do šialenstva.
„Skončím s desiatimi mačkami!"
„Olivia! Povedal som, že ideme."
Mal som totálnu chuť ju prefackať aby sa aspoň trochu spamätala.
„No tak, Danielko, nebuď taký," povedala pripito a vtisla mi krátky bozk.
„Vedel som, že to takto dopadne," vzdychol som a sledoval ako si položila hlavu na moje plece.
„Pojeb ma," žiadostivo mi šepla do ucha.
„Dosť!" už som to ďalej nemohol vydržať. Postavil som sa a zobral ju na ruky.
„Daniel, pusti ma!" začala mi päsťami udierať do chrbta.
„Nie!"
„Ideme k tebe?"
„Danielkoo."
„Prečo ma ignoruješ?"
„Olivia buď už ticho, prosím ťa."
„Dobre, ale len preto, že si tak pekne poprosil." priblblo sa zasmiala.
