Naničhodník

37.

37.kapitola

Nadskočila som od ľaku na stoličke, na ktorej som bola ešte stále nútená sedieť a od vlny strachu na malý moment zavrela oči.

Keď som sa následne ako tak spamätala a spracovala tento jeho náhly a nepredvídateľný skrat, každú bunku v tele mi rozpálil obrovský hnev. Ako si dovolil ho vôbec tak nazvať? Jediný potencionálny hajzel stál rovno predo mnou.

„Odkedy to teba trápi?!" skríkla som rozčúlene a založila si ruky na hrudi aby som nadobudla chýbajúci pocit istoty.

Daniel si nervózne vošiel rukou do vlasov a nahlas vzdychol.
„Ja len nechcem aby ťa hnusne využil a potom odkopol, tak ako to robí vždy."

Žiarlil až tak veľmi alebo?
Samozrejme, že som vedela ako veľmi bol Zachary Thompson na škole populárny. Vedel to snáď každý. Museli by ste žiť v jaskyni aby ste túto informáciu nezaregistrovali. No ešte nikdy som nepočula o tom, že by robil niečo tak odporné a absurdné. Vôbec sa mu to nepodobalo. Práve naopak bol ten typ človeka, ktorého všetci zbožňovali a stačilo aby vošiel do miestnosti a hneď sa každému rozžiarila tvár. Veď nakoniec dnes som na vlastnej koži zažila aká je to v skutočnosti skvelá osobnosť.

A Daniel len znovu predviedol na akú nízku úroveň dokáže klesnúť.

„Nie, samé klamstvá! On taký ani zďaleka nie je!"

„Zlomí ti srdce, využije ťa. Si len ďalšia jeho hračka, jedna z jeho trofejí. Hneď ako sa s tebou vyspí ho prestaneš zaujímať. Naozaj to nechápeš a nevidíš, že mu ide iba o jedno? Vážne si až tak hlúpo naivná?"

„Drž hubu! Odmietam počúvať tieto tvoje smiešne nezmysly. Prečo si ma sem vlastne vzal?! Okamžite ma zavez domov!"

„Nie."

„Nie?"

„Povedal som nie."

„Šibe ti?"

„Celkom dosť."

„To ma tu chceš akože držať?"

„Ak to bude nutné."

„Čo?! Si v poriadku?! To nemô-"

„Olivia ukľudni sa!"

„Ty sa ukľudni!"

„Ja som kľudný! Neviem, čo máš ty za problém!"

„Nekrič po mne láskavo!"

„Ty si začala!"

„Naničhodník jeden!"