Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
25.kapitola
„Olivia, no dosť chabá odpoveď. To je tak na štvorku. Ledva. Prečo si sa zase neučila? Už z minulej písomky si mala štvorku. Keď to takto pôjde ďalej, zrejme bude dobre zvážiť prípadné doučovanie," skonštatovala profesorka, pričom v archíve prezerala výsledok môjho predošlého výkonu.
„Mám aj dôležitejšie veci na práci než učiť sa poje- poondiatu chémiu." doširoka som sa usmiala nad tým ako v sekunde spozornela a otočila sa mojim smerom.
„Ako si to povedala?" zvrieskla nasrdene a vypleštila na mňa oči spoza nechutných žltých rámov okuliarov.
„Ste hluchá alebo to chcete ešte písomne či ako?" pridala som vediac, že ju tým ešte väčšmi pobúrim. Videla som aj, ako sa pár spolužiakov začalo uškŕňať.
„Vôbec si sa nezmenila, ani ten tvoj nový vzhľad ti nepomôže, stále budeš rovnako drzá! Akoby ti to napomenutie nestačilo Robertsová! Už si ako tí naničhodníci zo štvrtej! Ani sa nečudujem, že ťa prijali medzi seba. Si rovnaká! Môžte si podať ruky," dokončila svoj veľavravný monológ a dramaticky buchla päsťou do stola.
„Hm, počkajte, zamyslím sa. Nie to jedno napomenutie je dosť málo," odvetila som provokatívne a mohli ste povedať, že som si náramne užívala celú situáciu.
„Drzé, nevychované decko!" nabrúsene vstala zo stoličky.
„Práveže by som povedala, že vychovaná som dosť, to len vy máte stále nejaký problém so mnou! Zasadli ste si na mňa a teraz ma tu ešte aj urážate!"
„Dosť! To by stačilo! Vypadni! A cestou sa zastav u riaditeľa!" videla som ako jej od hnevu navrela žila na čele.
„Že ste to vy." usmiala som sa, zvrtla na päte a už ma nebolo.
