¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
22.kapitola
Bola som na nich ja s Danielom. To by ešte nebolo také zlé, keby nie som len v spodnej bielizni opretá o barový pult, objímajúc ho a tváriac sa nanajvýš flirtovne. Vyzerala som ako troska. Totálna!
Bolo to hneď potom, čo sme s Danielom na parkete vytancovali dušu a rozhodli sa dať si pár ďalších drinkov na bare.
Ale aký druh idiotského kreténa si fotí cudzích ľudí v klube a následne to pošle na sekretariát ich školy?
Síce to vyzeralo tak, že boli fotené z pomerne veľkej diaľky, stále som mohla zreteľne vidieť svoj pod obraz spitý výraz tváre. Dokonca to vyzeralo tak, že si to ten naničhodník užíva!
Moja hrdosť bola práve zmazaná z povrchu zemského.
„Takže sa snažíš držať krok s nimi Olivia?" ostrý hlas riaditeľa ma prebodol ako šíp.
Pozrela som na Daniela, no jeho tvrdý a súdiaci pohľad ma ešte väčšmi vyviedol z miery. Už som bola kompletne bezradná a absolútne nevedela ako sa z tohto bordelu vymotať.
„Nemajú na teba dobrý vplyv. Nemajú dobrý vplyv na nikoho. Sú ako pliaga, ktorá sa ti pomaly vstrebe dovnútra a vyhubí všetko, čo jej príde do cesty. Problém s veľkým pé. Nepodarok. Mala by si sa im oblúkom vyhýbať, Olivia," pokračoval a pri svojom predslove skenoval zrakom všetkých doradu.
Na pár dlhých sekúnd zavládlo mučivé ticho a myslela som, že od napätia, ktoré mnou priam lomcovalo si dolámem všetky prsty, ktoré som doteraz nervózne drvila. Až potom miestnosť vyplnil hlasný smiech Jacka Harta.
„A ocenenie za najväčšiu sračku roku získava," povedal výsmešne.
Až teraz odlepil svoju pozornosť od okna a presmeroval ju na riaditeľa. Podišiel k jeho stolu a zaprel sa oň rukami, prebodávajúc ho pohľadom. „Povedz, Henry, ako dlho ti trvalo vymyslieť tento hlboký a dojímavý prejav?" psychopaticky sa usmial a nedočkavo čakal na jeho reakciu.
Riaditeľ nadmieru zaskočený jeho slovami a správaním na chvíľu stratil reč a len neveriacky krútil hlavou. Následne pobúrene vstal zo stoličky, až tak, že ju takmer prekotil. Len som so zatajeným dychom sledovala scénu, ktorá sa predo mnou odohrávala.
„Presne o tomto hovorím! Je to len banda obyčajných nevyspelých a arogantných deciek! Bez štipky morálnych zásad a-"
„No tak to by už stačilo! Hovoríte o nás ako o obyčajných lúzroch! Takto sa správa riaditeľ školy? Takto zaujato? Že ma to vôbec neprekvapuje," predniesol Daniel ironicky a tiež sa postavil.
„Carter, upokojte sa!" vyštekol po ňom a päsťou buchol do stola.
„Nebudem pokojný!"
„A nie je vám ani trochu trápne vláčiť sa s prváčkou, zatiaľ čo vy ste už dospelý štvrtáci?" pridala sa zástupkyňa, čím ešte viac priliala benzín do ohňa.
„Aj keby som ju pojebal, vás je do toho veľké hovno."
Všetci ako na povel pozreli mojim smerom. V tej chvíli som si priala prepadnúť sa hlboko pod zem.
