¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
17.kapitola
Z POHĽADU DANIELA ~
Odniesol som ju do jednej z horných izieb. Respektíve do tej, ktorú mám prenajatú do konca roka. Nikdy sa mi totižto nechce trepať späť domov, navyše rodičia sa tam pomerne často a nečakane zjavia, samozrejme v tej najnevhodnejšej chvíli. A šoférovať pod vplyvom alkoholu tiež nie je bohviečo.
Po tom ako sa Olivia ukľudnila a konečne mi prestala zbesilo búchať päsťami do chrbta, ktoré s jej silou pripomínali skôr nežné pohladenie, som ju uložil do veľkej postele uprostred izby. Ešte stále bľabotala úplné nezmysly a v mojej hlave stále vírili zvrhlé myšlienky.
Čím skôr odídem, tým lepšie.
„A ľahneš si ku mne?" spýtala sa pri tom ako som ju zakrýval paplónom.
„Nie," odvetil som odmerano a vyzul jej topánky.
„Prečoooo?"
„Ja si vystačím s gaučom." prevrátil som očami a jasne mohol vidieť, ako ju moja odpoveď sklamala.
„Okamžite si ľahni ku mne!" päsťou buchla do matraca vedľa nej.
Veľmi dobre som vedel, že to nemám robiť a že je to ten najhorší nápad na svete, no jednoducho som si nemohol pomôcť a o pár sekúnd som ležal len pár chabých centimetrov od jej tela.
„Fajn, vidíš, že to ide. A teraz skús dýchať menej hlasno, znervózňuje ma to."
„Olivia, spi už!"
„Veď dobre už idem!"
. . *o dve minúty*
„A Daniel?"
„Čo zas?!"
„Takže nič nebude?"
Tou otázkou zabila posledný klinec do rakvy, mal som pocit, že si zo mňa život už úplne strieľa.
„Nie, si opitá a ja nie som až taký hajzel."
Som... vo väčšine prípadov. Nikdy sa nezaujímam o pocity iných ľudí, sú mi ukradnuté preto vždy využijem príležitosť, no čo sa týka Olivie.. vlastne ani sám neviem. Bije sa vo mne množstvo protichodných myšlienok a pocitov a to ju ani nepoznám. A tak veľmi ako by som ju chcel práve teraz pretiahnuť viem, že by to ráno ľutovala. Taktiež si chcem byť istý, že noc so mnou si navždy zapamätá.
„Ale to pri bare sa ti páčilo, že?" hlavu položila na moju hruď.
„Olivia, keď neprestaneš a nepôjdeš spať, tak odchádzam!"
„Veď dobre už som ticho!"
*o pár sekúnd neskôr*
„Posledná otázka, prisahám....koľko dievčat si to s tebou už rozdalo v tejto posteli?"
„Neviem, desiatky?"
„Asi sa povr-"
„Srandujem."
„Aj tak mám pocit, že chytím syfilis už len z tých obliečok na ktorých ležím."
„Po prvé sú vypraté a po dr-"
„V perwolle?"
„Ak si do dvoch sekúnd nezavrieš ústa, tak ti ich zavriem sám."
„Fuj, perverzák jeden hnu-"
„Jedna. Dv-"
„Fajn, vzdávam sa hlavne si prosím ťa nechaj všetky svoje časti tela pre seba, ďakujem."
