Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
65.kapitola
Zack ma odprevadil až k môjmu domu, chcel si byť istý tým, že sa mi už naozaj nič nemôže stať. Pretože úprimne, o štvrtej ráno je možné snáď všetko.
Stále som sa však nemohla zbaviť pomyslenia na to, že sa Daniel nachádza len jednu uličku ďalej odo mňa. Bolo divné ho znovu vidieť. A celkom ma zabolelo, že som mu nestála ani za pohľad. No, rozhodla som sa to hodiť za hlavu a zbytočne sa nad tým ďalej netrápiť.
Vošla som dnu, kde ma ihneď ovial teplý vzduch. Vyzliekla som si bundu, zavesila ju na vešiak a konečne si vyzula tie zabijácke podpätky.
Tašku so šatami som položila vedľa kvetináča. Zistila som, že naši opäť nie sú doma pretože chýbali kľúče od auta. Bolo mi to tak nejak jedno i keď som predsa len nemala náladu na akýkoľvek druh výsluchu.
V izbe som si otvorila okno a rozhodla sa pre rýchlu sprchu. Zabrala mi asi pätnásť minút a keď som sa len omotaná v uteráku, spievajúc si pesničku vrátila späť, takmer som na mieste dostala infarkt.
Daniel sedel na mojej posteli! Od šoku som v prvej sekunde ani nevedela, čo robiť. Strachom som cúvla o krok dozadu, kde som chrbtom narazila do steny. Rukami som si silnejšie zovrela uterák okolo tela. On sa však nad mojou prehnanou reakciou len uškrnul.
„Č-čo tu robíš?!" vyjachtala som prekvapením ešte stále celkom mimo zo situácie, ktorá práve nastala.
„Sedím," odvetil tak pokojne akoby to bola tá najväčšia samozrejmosť na svete
„Ale ak-..ako si sa sem dostal?"
Hlavou kývol smerom k oknu.
„Chýbal som ti?" . . „Tvoje mlčanie beriem ako áno." uškrnul sa.
„Prečo si tu?" stále nechápajúc som podozrievavo zúžila oči.
Vstal z postele a podišiel bližšie ku mne. Tak blízko, že nás delilo len pár chabých krokov.
„Lebo chcem."
„To nie je odpoveď." nahnevane som skrivila obočie. To indivídum ma privádzalo do absolútneho šialenstva.
„Chcel som ťa vidieť," prehovoril nonšalantne a pohľadom preskenoval celú plochu môjho tela.
„Pil si, hovoríš z cesty." vypichla som a ešte pevnejšie zovrela uterák.
„Nie natoľko aby som nevedel, čo chcem. A ja som ťa chcel vidieť. Tak som tu."
