70.kapitola
Ako naschvál musela dať matka dnes prať. Čo ju to vôbec napadlo mi dať prať pyžamá? Teraz? To sa mi určite vrátila karma, za to ako som v škôlke odtrhla hlavu Júliinej bábike a následne ju spláchla do záchoda.
Čiže som práve bezradne stála pred skriňou a úpenlivo premýšľala, či si so sebou vezmem to pyžamo s kačkami, ktoré som mala od svojich dvanástich alebo šortky, ktoré mi ledva zakrývali to čo mali. Stokrát hádajte, čo vyhralo? Jasné, že kačičky, veď v konečnom dôsledku som ani neplánovala zostať na celú noc.
Bola som pripravená vyraziť. Hodiny ukazovali devätnásť štyridsaťdeväť, tak som už len znudene čakala, kedy pri dverách zazvoní Ria.
19:53||Danielko||: dúfam, že už si na ceste
19:55||Olivka||: Viacmenej áno, do pol hodiny som tam:)
19:55||Danielko||: fajn, čakám ťa;)
Žalúdok sa mi stiahol od nervozity. Upokojil ma len fakt, že tam nejdem sama. Mobil som si strčila do vrecka svojej mikiny a hneď vzápätí sa zdola ozval zvuk zvončeka. Zo stola som schmatla kabelku a schody brala po troch.
„No konečne, čo ti to toľko trvalo."
Úsmev na perách mi hneď zamrzol po tom, čo som zistila, že za dverami nestojí Ria.
„Zack, č-čo tu robíš?" vyjachtala som prekvapením.
Namiesto odpovede sa ale nahnevane vyrútil dovnútra, pričom som si nepekne buchla lakeť o dvere.
„Ako si to predstavuješ?" kričal a doslova ma zabíjal pohľadom.
„Ja neviem o čom hov-"
„Ako môže takto fungovať náš vzťah?" ešte väčšmi pridal na intenzite a mne nepríjemne zovrelo žalúdok.
„Ale veď my žiadny vzťah nemá-"
„Drž hubu! Kam sa teraz akože chystáš?" skrátil vzdialenosť medzi nami a ja som inštinktívne ustúpila o krok vzad.
„No s Riou ideme-"
„K Danielovi?!" vyštekol.
„Môžeš ma nechať aspoň raz normálne dohovoriť?!"
„A ty ma môžeš prestať podjebávať?!"
„Č-čo?"
„Nikam nejdeš," odsekol tvrdo.
„Už len ty mi budeš rozkazovať!"
„Povedal som, že nikam nepôjdeš, kurva!"
„Pôjdem a ty mi v tom nijak nezabrániš."
Otočila som sa s tým, že odtiaľto okamžite vypadnem, keď ma Zack surovo zdrapil za ruku.
„Nerozumela si?" stisk na mojej ruke ešte zosilnel a do očí mi to vohnalo štipľavé slzy.
„Myslíš, že by som ťa neudrel? Len preto, že si dievča? Ver, že s tým nemám ani ten najmenší problém."
CITEȘTI
Naničhodník
DragosteKeď zložil masku arogantného bezcitného debila spoznala som toho najlepšieho človeka na svete. Best rating: #1 in Short story #1 in Romance #1 in Teen Fiction ©2017 | all rights reserved |