Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
77.kapitola
Len som tam zostala stáť. Bez schopnosti akéhokoľvek pohybu. Bola som ako paralyzovaná a nemo som pozerala na dvere, ktoré za sebou zabuchol. V hlave sa mi stále dokola premietali slová, ktoré mi adresoval. Doslova sa mi vyrili do pamäte.
Záleží mu na mne.. viac než si myslím.
Takže ma berie ako najlepšiu kamarátku? Ako sestru? Má potrebu ma ochraňovať kvôli tomu? Tou vetou mi vypálil dieru v srdci. Mala som chuť zabúchať na dvere a vykričať mu ako neskutočne ma vytáča, ako mi trhá srdce na kusy, ako ho milujem, ako ma dokáže spraviť tou najšťastnejšou osobou na svete, no zároveň je aj dôvodom smútku a trápenia, ktoré v sebe dusím.
Chrbtom ruky som si zotrela zablúdilú slzu z líca a vykročila preč, aby som aspoň nateraz bola, čo najďalej od neho. Zajtra ho znovu uvidím, v hlave mi táto veta blikala ako maják. Znovu budem predstierať, že mi nič nie je, že sa moje pocity nebúria už len pri myšlienke na neho. Pri myšlienke ako.... miluje inú.
Prišla som k Rii, ktorá ma išla zabiť pohľadom, keďže tu už dobrú pol hodinu mrzla a videla som, že už už sa chystala niečo povedať, ale keď uvidela môj bezduchý, prázdny pohľad, zatvárila sa zmätene.
„Stalo sa tam niečo?" hlavou kývla smerom k domu.
„Malo by sa?"
„Plakala si....hovor."
„Povedal, že mu na mne záleží, vraj viac než si myslím. Prečo mi rovno nepovedal, že som ako jeho mladšia sestra? Vlastne teraz mi to došlo, on ma tak berie pretože mám o tri roky menej. Vieš ako rada by som sa naňho vykašľala a šla ďalej? Ale nemôžem..... jednoducho nie, na to toho naničhodníka až moc milujem." po vyslovení všetkých tých slov, ktoré ma doslova tlačili na hrudi mi aspoň čiastočne odľahlo.
„Tak bež a povedz mu to, no tak, na čo vôbec čakáš?"
„Videla si ich spolu? Jeho a Paolu? On ju naozaj miluje...vidím to na ňom. Spôsobom akým na ňu pozerá, ako sa na ňu usmieva, ako sa s ňou rozpráva.. proste som vonku z hry. Naučím sa žiť so zlomeným srdcom alebo odídem niekam ďaleko, prestúpim na internátnu školu. Aj keď to nič nevyrieši aspoň nebudem každý deň vídať ten jeho odporne dokonalý ksicht." vzdychla som a v očiach pocítila nový príval sĺz.
„Možno by to mohlo pomôcť, keď odídeš. Časom zabudneš. Takto to bude len a len horšie. Budeš sa v tom utápať až ťa to celé pohltí. Daniela si už získala iná, praj jej to."
„Ja jej to prajem, z celého svojho srdca, veď konieckoncov má pri sebe toho najlepšieho človeka pod slnkom."
„Už si len musíš položiť otázku, či ti za to všetko stojí? Že sa kvôli nemu vzdáš doterajšieho života a odídeš?" spýtala sa so smútkom v tvári.
„On.....on mi stojí za všetko."
Je to ako lavína Cítím, ako sa prepadám Pretože tá tiaha je ako ruky okolo môjho krku Nikdy som nemala šancu Moje srdce je zamrznuté A mám pocit, že šlapem po tenkom ľade
Som zlomená? Aká je šanca, že prežijem? Neprikrášluj to, pretože sa chcem zabiť Proste mi to povedz narovinu, pretože mi dochádza čas Potrebujem protijed, takže čo mi môžeš predpísať?
_____________________
Naozaj sa Vám chcem poďakovať za neuveriteľných 20K prečítaní, za všetky hlasy, ale hlavne za tie úžasné komentáre, ktoré mi vždy dodávajú chuť písať💙 aj za to, že je Naničhodník ešte stále #1, aj keď je toto moje vydávanie nových častí dosť mizerné za čo sa Vám aj chcem ospravedlniť. Dúfam, že už to so mnou vydržíte do konca💙
