Naničhodník

40.

40.kapitola

„Ale stále nechápem, čo robím u teba?"

„No matka ti odkázala, že máš ísť k tete Alici tak-"

„Tak potom, prečo som tu?"

„Vadí ti to?" zaujato zdvihol obočie.

„Áno, hlavne po tom tvojom divadle, čo si dnes predviedol."

„Keď som sa dozvedel s kým si-"

„Tak si sa musel predviesť?"

„Nie."

„Tak potom?"

„Nič, zabudni na to."

„Daniel ale ja-"

„Nie!"

„Vážne ťa nechápem."

„Mala by si ísť spať."

Bola som naozaj zmätená. Za žiadnu cenu som nevedela pochopiť jeho správanie. Akokoľvek som sa snažila, a bolo jedno z akého uhlu som sa na celú situáciu pozerala jednoducho mi to nešlo do hlavy. Žeby Daniel predsa len žiarlil? Alebo prečo ho tak veľmi vytočilo zistenie, že som na rande so Zackom? A teraz sa tváril akoby nič. Akoby to celé nič neznamenalo.

Prečo si tak komplikovaný, Carter?

Nasledovala som ho do jeho izby, kde som dnes mala stráviť noc. Nikdy by ma nenapadlo, že sa raz ocitnem v Danielovej izbe. Rozhodne nie za týchto podmienok. Cítila som sa skôr ako votrelec pritom on ma donútil zostať u neho. Ruky mi zväzoval až príliš nepríjemný pocit a všade okolo nás sa tiahlo dusno.

Ticho, pri ktorom ste nevedeli na čom ste. Čo si ten druhý myslí.
Bolo to divné.
Až príliš.

Bola som ohromená pretože po prekročení prahu ma privítala naozaj obrovská izba. Biele steny a čierny nábytok. V strede bola veľká posteľ, na ktorej by sa vyspali aj traja. Všetko bolo premyslené do najmenšieho detailu. Všetko pôsobilo bezchybne. A to som si Danielovu izbu predstavovala skôr ako zmes úplného chaosu a neporiadku.

Zrejme ma nikdy neprestane prekvapovať.

Jedna vec, ktorá ma ale zaujala úplne najviac bola stena, na ktorej boli izolepou prilepené kresby.

Jeho kresby.

Vedela som, že sú jeho pretože bol v rohu podpísaný. A že kreslil fakt nádherne.

Kto by to bol na teba povedal, Carter?

A nemohla som si nevšimnúť tých desiatok fotiek, na ktorých bol prevažne s naničhodníkmi, sem tam s rodičmi a sestrou a nejakou blondínkou, s ktorou mali k sebe vážne blízko aspoň podľa fotiek usudzujem.

Počkať!
S nejakou blondínkou?

Žeby?

Rozhodla som sa radšej pre spánok pretože na dnes toho bolo už viac než dosť.

Obliekla som si to, čo mi pred chvíľou Daniel hodil na posteľ. Veľké tričko a šortky. Tričko bolo jeho pretože voňalo ako on, ale tie kraťase boli dievčenské!

Nakoniec som v premýšľaní o tom, kto asi môže tá pekná blondína byť aj zaspala.

______________

ľúbim vás, ďakujem za všetky hlasy, komentáre a za to, že vôbec čítate tieto bludy :D

a ďakujem aj za neuveriteľné #8 miesto in short story

💙

___

Písala som to minulý júl, keď mala kniha 6K prečítaní...je neuveriteľné, že dnes je tu 222K... všetko vďaka vám💙