Enemies at first sight✔️

Nepriatelia

"Čo to ku...." Nestihla som dopovedať. Otec vletel do izby a na mojom krku sa objavila jeho ruka. Môj chrbát narazil tvrdo na stenu. Mierny otras mozgu je na mieste. Celou silou som sa ho snažila zo seba zhodiť, ale jeho stisk spevnil.

"Zbavila si sa dôkazov čo?" Povedal medzi zuby. "Tak ako je možné, že si Moretti dohodol schôdzu?" 

Otvorila som ústa, aby som mu dala nejakú odpoveď, ale nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Z tváre som už strácala farbu, a tak ma pustil. Kolená ma sklamali a spadla som na zem. Ruky mi vyleteli ku krku. Párkrát som zakašľala a snažila sa dostať vzduch tam, kde patrí.

"Odpovedaj mi!" Zvýšil hlas.

"Neviem." Skričala som, čo sa mu určite nepáčilo. Podoprela som sa o stôl a vyštverala na nohy. "Stratila som muža, ale aj tak som všetko spravila správne. Ak tu niekoho chceš obviňovať, pozri sa na seba! Určite našiel toho chlapa, ktorého si odstrelil, a tak primitívne zbavil." Držala som hlavu vysoko, ale to ma prešlo, keď ucítila jeho ruku na mojom líci. Jeho prstene sa mi zaryli do pery a zobrali trochu kože so sebou. 

"Neopovažuj sa so mnou ešte raz tak rozprávať! Žiješ pod mojou strechou a žiješ z mojich peňazí!" 

"Ako keby som mala na výber." Na pere som pocítila krv. Oblízla som si ju a pocítila známu chuť. "Spravila som všetko správne. Ak sa niečo pokazilo, nebolo to z mojej strany." 

"Ten tón si odpusti." Bez emócií sa na mňa pozeral. "Očisti sa. Ten problém vyriešiš sama. A to ešte dnes." Narovnal si sako, prešiel ku dverám a venoval mi opovrhujúci pohľad. "Aby sa za teba muž hanbil." 

Držala som sa na uzde, aby som sa za ním nerozbehla a nestrelila ho. Už mám dosť tých jeho sračiek. Ak sa čokoľvek stane, zhodí to na mňa. On nikdy nie je ten zlý. Môj rešpekt stratil už pekne dávno. Myslí si, že to, že je môj otec znamená, že ak mi pôjde na nervy, nestrelím ho. Zle. Ešte raz si niečo takéto dovolí a budem dediť.

"Pán Devlin." Počula som pri dverách známy hlas. Otec neodpovedal. Do izby vstúpil Leo. 

Keď ma uvidel, pokrčil obočie a pribehol ku mne. "Si v poriadku?" Chytil mi tvár do rúk a prezrel moje zranenie.

"Je to v poriadku." Zložila som jeho ruky. "Nič, čo by som nezvládla. Mal by si sa ísť prezliecť a zavolať tím." Zmätene sa na mňa pozrel. "My sa ideme totiž stretnúť s pánom Morettim." Upresnila som. "Zjednali si schôdzu a otcovi sa na ňu nechce ísť. Je to na nás."

"Jasné šéfová." Usmial sa. Mal rád, keď som sa vžívala do tej pozície a každému naokolo rozkazovala. 

"Idiot." Zasmiala som popohnala ho ku dverám. Žmurkol na mňa a vyparil sa. 

"Skurvysyn." Pozrela som sa do zrkadla. Mám poriadne roztrhnutú peru a na líci červený otlačok, ktorý sa určite sfarbí do fialova. 

*****