SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Ste späť." Povedala s úľavou Lydia a rozbehla sa k nám a hodila sa do Leonardovej náruče. "Kde je Amira?" Prezrela si nás všetkých.
"Stále v aute." Odpovedal som jej. Uvidel som ešte väčšiu úľavu v jej očiach.
"Takže je v poriadku." Usmiala sa a ťažko vydýchla. "Vďaka Bohu."
"To by som nepovedal." Zmätene sa na mňa pozrela. "Potrebuje čas na spracovanie."
"Takže Anthony je..." ťažko prehltla.
"Nie." Povedal Leonardo. "Žije." Plný hnevu sa prešmykol okolo Lydii a zamieril na poschodie.
"Čo sa stalo?" Zamračila sa.
"Musím ísť nájsť Samuela." Prešmykol som sa okolo nej s laptopom v ruke.
"Ale..." Započul som ju za mnou. "Francesco!" Zakričala, ale nevšímal som si ju a mieril do obývačky.
"Samuel?" Nakukol som dnu, ale nebol tam.
"Tu." Otočil som sa a zahliadol ho na schodoch. "Všetko v poriadku?" Zišiel dole, priamo ku mne. "Leo nevyzeral najlepšie."
"Potrebujem, aby si mi zistili, či dokumenty na tomto sú upravené." Podal som mu notebook. "Čo najskôr."
"Jasné." Zobral ho a prešiel okolo mňa. Sadol si na gauč a otvoril laptop.
"9368" povedal som, než sa spýtal. Som si istý, že by heslo zistil aj sám, ale takto je to rýchlejšie. Prešiel som okolo gauča a postavil sa za Samuela.
"Musíš niečo vedieť." Započul som Lydiu ako sa k nám blížila.
"Spýtaj sa tvojho brata, ja o ničom neviem." Povedal Cass, keď vstúpil do obývačky.
"Idiot." Zamrmlala si popod nos, keď ku mne kráčala. Postavila sa vedľa mňa a zapozerala sa na obrazovku. "Čo je to?" Zamračila sa.
"Ďalšie problémy." Ruky som si preložil na hrudi. "Zložka v pravom rohu." Navigoval som Samuela.
"A z toho mám pochopiť akože čo? Ďalšie problémy? Čo to má znamenať? Koho je ten laptop?"
"Anthonyho." Všetci sme svoju pozornosť premiestnili ku dverám, kde stála Amira. Ešte stále vyzerala mierne bez duše. "Samuel čo si zistil?"
Svoj pohľad som premiestnil naspäť na obrazovku, kde už mal Samuel otvorené zložky a fotky.
"Nemôžem všetko povedať na sto percent, ale nemyslím si, že tieto fotky sú pravé."
Pohľadom som sa naspäť vrátil k Amire. Už tam nebola tá prázdnota. Videl som len hnev, ktorý sa maskoval ako smútok.
Bez slova sa otočila a začala kráčať preč, chcel som ju zachytiť, ale možno to nie je najlepší nápad. Potrebuje čas.
