Enemies at first sight✔️

Zradca

"Pozri sa, naozaj ma to mrzí." Prehovoril Dominic, keď ma viedol po schodoch. "Ver mi, že by som ťa neodmietol. Nie som predsa idiot. Mám predsa oči." Bol tesne za mnou. Cítila som jeho pohľad na mojom zadku a bolo mu úplne jedno, že o tom viem.

"Popravde. Myslím si, že si, a to poriadny." Prehovorila som, keď sme už boli mimo dohľad. Otočila som sa a skočila naňho. Prevrátila som sa na jeho chrbát a chytila ho pod krk. Päsť som si chytila druhou rukou a začala ho škrtiť. Snažil sa kričať o pomoc, ale nikto tu nebol.

Keď sa prestal brániť, pustila som ho. Jeho ťažké telo dopadlo na zem. Zohla som sa k nemu a skontrolovala pulz. "Dnes je tvoj šťastný deň." Zasmiala som sa a odstúpila som od tela.

Cez schody som nakukla, kde sa nachádza Francesco s jeho pekným kamarátom. Neboli v obývačke, predpokladám, že sú v pracovni. Rada by som vedela, kde to je, aby som sa tomu vyhla. Je naozaj idiot, poslať ma s jedným človekom a čakať, že nezdrhnem. Chlapi.

Bez pozorovania som sa prešmykla okolo schodov a obývačky, až kým som nenatrafila na vchodové dvere. Väčšie snáď už ani nemohli byť. Potichu som sa ich snažila otvoriť.

O-ou.

"A ty si kto?" Stáli predo mnou dvaja bodyguardi. Obaja mali ruku položenú na zbrani a pozorovali ma.

Zahraj to múdro Amira.

"Čo si myslíš, láska?" Povedala som zvodným hlasom. Zahryzla som si do pery.

Tak sa ideme hrať na štetku. Tá sukňa naozaj pomáha.

Prezreli si ma a doplo im na čo som sa snažila hrať. Asi to fungovalo keďže ruky zložili zo zbraní.

"È uno dei pennelli del capo." Povedal a druhý iba prikývol. Nebudem sa hrať, že to, ako ma nazval ma neurazilo. Nie som nikoho štetka. V tomto prípade sa na ňu iba hrám. (je to jedna z šefových štetiek)

"Môžeš ísť." Kývol hlavou ku obrovskej kovovej bráne.

"Rada som vás spoznala." Zachychotala som sa a žmurkla na nich. Prešla som okolo nich a zamávala im.

Bolo to ľahšie, než som čakala.

Francesco by si naozaj mal zaplatiť lepšieho trénera. Aj dieťa by ich oklamalo, ak by malo lízatko a ponúkalo by im to.

*****

"Kde si pre boha bola?" Len čo som vošla na základňu, štyria ľudia sa na mňa vrhli s otázkami.

Trvalo mi 2 hodiny, než som sa dostala len tu. Domov by to bolo ešte dlhšie. Jediná nevýhoda je, že tu sa o mňa niekto aj zaujíma. To znamená veľa otázok.

"Klub." Zdvihla som ruku, aby ju videli a nadvihla jeden prst. "Chlap." Nadvihla som ďalší. "Zvádzanie." Ďalší. "Únos." Ďalší. "Moretti." Ďalší. "Útek." Prsty som zložila do päste a priložila si k telu. Aj blbec by to pochopil.