SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Prejdime si ešte raz cez pravidlá." Otočila som sa na Lea, Francesca a Cassiana. "Niečo nepôjde podľa plánu a vypadnete. Okamžite." Videla som na ich tvárach nesúhlasný výraz. "Necháte hovoriť mňa, a iba mňa. Bude sa snažiť nás vyprovokovať, nenechajte sa. Rozumieme si?" Nadvihla som obočím.
"Dobre." Ťažko vydýchol Leo a ostatný prikývli.
"Ty ostaň v aute kebyže sa niečo zvrtlo." Kývla som na Cassiana. "Môžeme." Otočila som sa naspäť ku budove, ktorá bola predo mnou.
Dohodli sme si schôdzu s mojím otcom. Toto by mala byť ževraj jeho "základňa". Už pred vchodom stali dve gorily a okolo pozemku sa motali ďalšie. Má to tu pevne strážené. Buď to alebo sú tu kôli nám, aby sme neunikli. Aspoň nie živí.
Bol mierne prekvapený, keď odomňa počul. Predpokladám, že ľudia, ktorých si najal aby ma zabili v Londýne mu povedali, že je po mne. Chyba. Tak ľahko sa ma nezbaví. To by už mal vedieť.
"Zbrane." Zastavili nás pri vchode.
"Vyzerám snáď, že viem ako narábať so zbraňou?" Nadvihla som obočím.
Vymenili si pohľady a prešli ku Leovi a Francescovi. Zobrali im všetky zbrane a pustili nás dnu.
Jeden nás viedol a druhý išiel priamo za nami.
Otočila som hlavu do boku a prikývla na Lea, aby sme začali ďalší krok.
Ramenom narazil do Francesca, ktorý sa zastavil a sotil ho. "Dávaj pozor." Upozornil ho.
"Ja? Ty si ma sotil." Povedal Leo a sotil ho naspäť.
Francescova ruka vyletela k Leovej tvári a narazila na jeho líce.
"Hej!" Prešla som k ním a postavila sa medzi nich. Ruku, v ktorej som mala skrytú zbraň som položila na Leovu hruď. "Prestaňte. Obaja." To isté som spravila aj pri Francescovi.
"Všetko v poriadku?" Zjavil sa vedľa nás jeden s bodyguardov.
"Áno. Prepáčte." Usmiala som sa. Prikývol a pokračovali sme v ceste.
Keď som sa znova mierne otočila, uvidela som, ako sa obaja usmievajú.
Zastavili sme sa pred drevenými dverami. Keď zaklopal jeden z bodyguardov, ozvalo sa hlasné "ďalej".
V ten moment ako sa otvorili dvere sa mi naskytol pohľad na otca, ktorý sedel za stolom s hlavou v papieroch. To akože pracuje? On a práca? To sa mi snáď sníva.
