SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Francesco Moretti, prisahám, že ak tu nebudeš do piatich sekúnd, zoberiem tú najbližšiu vec pri sebe a narvem ti ju tak hlboko do..." Než som stihla dopovedať, do izby vtrhla Lydia.
"Z akého dôvodu na sebe nemáš šaty?" Zhrozene sa na mňa pozrela.
"Zabijem ťa Francesco." Povedala som pomedzi zuby do telefónu a zložila. Je to už desiaty hovor, ktorý som nechala na jeho záznamníku.
"Amira!" Zdvihla som zrak k Lydii.
"Čo?!" Frustrovane som vykríkla.
"Šaty!" Ukázala na kôpku bielej látky, ktorá bola položená na bledo hnedej sedačke. "Prečo ich ešte nemáš na sebe?" Zatvorila za sebou dvere a zamierila k sedačkám. "Nepôjdeš predsa k oltári v rifliach."
"Zdá sa, že nepôjdem k oltáru vôbec."
"Čože?" Otočila sa na mňa.
"Ak si si nevšimla, Francesco sa vyparil. Nemôžem ho nikde nájsť a nedvíha mobil." Rozhadzovala som rukami.
"Určite je so Samuelom a pripravujú sa." Snažila sa má upokojiť.
"Samuel sa možno pripravuje na pohreb, keďže Francesca zabijem. Tvoj otec prišiel a povedal, že ho nikde nevie nájsť."
"Amira, ukľudni sa." Podišla ku mne bližšie a chytila ma za ruky. "Bude to v poriadku."
Dve vety, ktoré vedia človeka vytočiť ešte viac.
"Vieš čo je horšie ako byť opustený pri oltári? Ani k nemu neprísť, pretože tam nie je ženích!" Zvýšila som hlas.
"Amira Devlin!" Zakričala na mňa. "Práve mám v sebe šesť mesačné dieťa, ktoré stále rastie a kope ma každou sekundou. Matka mi celý deň bola za zadkom a pýtala sa, či niečo nepotrebujem. Zorganizovala som celú túto svadbu, aby bola dokonalá do posledného detailu, takže mi nehovor, že nepôjdeš k oltáru!"
Od kedy je taká strašidelná?
"Takže si na seba teraz oblečieš tie šaty, kým ti ja budem pomáhať, chápeme sa?" Bolo to niečo v jej očiach, čo ju robilo ešte viac strašidelnejšou.
"Dobre." Pre vlastné bezpečie som prikývla.
"Fajn." Hlboko sa nadýchla a chytila si brucho. "A ty prestaň kopať."
Svoju odpoveď dostala takmer ihneď v podobe kopnutia od malého Lea. Na jej úzkych modrých šatách, ktoré sa jej tiahli až po zem, bolo vidno malého hrbku, ktorý vykukol dvakrát.
"Malý parchant." Zamrmlala si popod nos. "Šaty." Zdvihla ku men pohľad a ukázala na mňa prstom. "Hneď."
Prešmykla som sa okolo nej, než by sa ma pokúsila zabiť pohľadom, čo by sa jej podľa mňa podarilo.
