SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Necítim si ruku.
Keď som konečne bola schopná otvoriť oči, zistila som prečo. Jeho neskutočne veľká hlava ležala na mojej ľavej ruke. Ako je možné, že má tak ťažkú hlavu, keď v nej nič nemá?
Snažil som sa pohnúť rukou, ale márne. "Leo." Konečne som povedala. "Ležíš mi na ruke." Sťažovala som sa, ale on mi na to neodpovedal, iba sa mierne napravil na stoličke. Bodaj by som mala tú silu, aby som ho zhodila na zem. To by ho určite zobudilo. "Leo!" Povedala som hlasnejšie. "Aghh." Pretočila som očami, čo bola naozaj veľká chyba. Bolesť mojej hlavy je príšerná. Pravou rukou som si ju chcela chytiť, keď som zistila, že sú do mňa napojené hadičky.
Zdvihla som hlavu a poobzerala sa, kde som. Som v mojej izbe, čož je dobré. Čo ale nie je až tak dobré je, že si nepamätám, ako som sa tu dostala. Som rada, že som tu, neberte ma zle. Ale ako som sa tu dostala?
Pokúsila som sa posadiť, ale bolesť, ktorá ma udrela tak rýchlo, ako keby som dostala facku, ma naspäť zložila na posteľ.
Celou silou som pravou rukou švihla na Leovu hlavu. Na prvý krát som sa netrafila, ale druhý krát to už vyšlo. Rýchlo sa spamätal a vyskočil zo stoličky. Do ruky mi konečne začala prúdiť krv.
"Amira." Usmial sa na mňa.
"Chcel si, aby som prišla o ruku alebo čo?" Zamračila som sa. "A čo je toto?" Ukázala som na stojan s tekutinou, ktorá mi išla do tela. "Vyber mi tu ihlu s hadičkou, inak ti ju napchám do..."
"Dobre. Dobre." Zasmial sa a prešiel na druhú stranu postele. Vytiahol hadičku a ja som si neodpustila syknutie od bolesti. "V poriadku?" Prikývla som. "Už nikdy nikam nepôjdeš sama. Jasné?" Nadvihol obočím.
"Ako som sa tu dostala? A ako dlho som bola mimo?" Začala som ho zasypávať otázkami.
"Bola si mimo dva dni. Bolo naozaj ťažké zistiť niečo, keď si bola v bezvedomí. Ako sa cítiš? Vieš čo, radšej zavolám doktora." Rozbehol sa ku dverám a proste si len tak odišiel.
"Doktora?" Povedala som si pre seba.
S neskutočnou bolesťou som sa posadila. Odhodila som zo seba perinu. Kto ma prezliekol? Pravdepodobne Lydia. Lydia. Kde je Lydia?
Nohy som zhodila z okraju postele a pocítila studenú zem.
"Hej. Hej. Hej. Kde si myslíš, že ideš? Naspäť do postele." Započula som známy hlas.
"Samuel?." Rozbehol sa ku mne a opatrne ma položil do postele. "Čo tu ty robíš?" Zmätene som sa naňho pozrela. "Au." Sykla som, keď ma ukladal naspäť do postele.
