SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Mali by sme ísť, než..."
"Nás začnú hľadať." Prerušil ma.
Obaja sme sa postavili. Francesco smelo začal kráčať, ale ja som sa zastavila. Naozaj nechcem zomrieť takto. Pádom na zem. Mokrá zem a podpätky nejdu k sebe.
"Ideš?" Otočil sa na mňa so zmäteným pohľadom. Pozrela som sa na moje nohy a znova naňho. "Naozaj?" Nadvihol obočím. "Dobre." Pretočil očami a podišiel ku mne.
"Čo chceš akože spraviť?"
"Hádaj." Postavil sa vedľa mňa a ruky si chcel položil na moje boky.
"Hej. Hej. Hej." Zastavila som ho a odstúpila od neho. "Nebudeš ma nosiť." Namietala som.
"A ako sa chceš dostať ku autu?" Zamračil sa.
Má pointu.
"Dobre. Ale nebudeš ma nosiť na rukách." Kývla som k lavičke. "Postav sa pred ňu." Spravil to čo som povedala, kým ja som sa postavila na lavičku. Otočil sa mi chrbtom a ja som naňho vyskočila. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a on my chytil spredu nohy.
Celú cestu k autu nič nepovedal a ja taktiež nie. Myslím, že to je trápne už dosť. Ale aspoň tu dneska nezomriem. Neviem či to je výhoda alebo nie.
"Opatrne." Povedal potichu. Pomaly zložil moje nohy z jeho bokov a položil ma na zem.
Do auta som nasadla s úsmevom. Povedal 'opatrne'. Nemyslím si, že jeho zámerom bolo to povedať tak hlasno.
*****
"Kde si tak dlho bola?" Spoza rohu som zaznamenala Leovu hlavu.
"Niečo nás zdržalo." Podišla som k nemu a objala ho. Už je to dlho, čo sme sa neobjali. Musím povedať, že mi to chýbalo. Každý deň bol v mojom živote. Je divné bez neho byť dlhšie ako týždeň.
"To sa stavím." Zamrmlal a ja som pretočila očami. Viem, že práve teraz prepaľuje Francesca pohľadom.
"Lydia už spí?" Odtiahla som sa.
"Nie." Pozrel sa na mňa. " Je v obývačke." Povedal s vážnym pohľadom. "S jej matkou."
Než som stihla povedať čo i len slovo, okolo mňa preletel Francesco. Ramenom nabúral do Lea, kým mne sa úplne vyhol.
"Hej." Zastavil ma, keď som chcela ísť za nimi. "Som si istý, že to je rodinná záležitosť."
"Áno jasné. Prepáč." Zasmiala som sa a ustúpila o pár krokov na miesto, kde som stála. "Iba som chcela pozdraviť Alessiu."
"Koho je to mikina?" Chytil kraje čiernej Francescovej mikiny.
"Tvoja?" Snažila som sa to zahrať.
"Amira...." Začal.
"Nič s ním nemám." Podišla som k nemu. "Proste mi bola zima." A aj bola. To nie je klamstvo.
