SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Vieš vôbec, čo znamená spánok? Pretože vyzeráš, ako keby si nespala týždne."
"Možno by som vyzerala lepšie, ak by si ma hneď z rána neťahala po obchodoch." Pretočila som očami.
Nestihla som sa ani naraňajkovať. Lydia mi vbehla do izby s krikom, že nech sa rýchlo obliekam, pretože odchádzame.
Trvalo mi pol hodinu, než som vytrepala z postele.
Nakoniec, ja a Lydia sme sa vybrali na smrteľnú misiu. Nákupy.
Neviem akým spôsobom presvedčila Francesca, aby ma s ňou pustil, ale nevadí mi to. Teda okrem toho nakupovania.
"Prečo tu vôbec sme?" Ak si nedáme prestávku, nohy budem musieť za sebou vliecť, pretože nevládzem.
"Pretože si musíš kúpiť nejaké veci. Stále hovoríš aké zlé sú tie moje. Tak teraz budeš mať vlastné." Usmiala sa a zatlieskala. "Plus ti musíme vybrať plesové šaty." Zastavila som sa v strede obchodu.
"Čo myslíš tým, že potrebujem plesové šaty?" Zmätene som sa na ňu pozrela. Je tu niečo, o čom neviem?
"Francesco ti nič nepovedal?" Nadvihla obočím. Záporne som pokývala hlavou. "Povedal mi, že ťa mám zobrať nakúpiť si oblečenie a šaty na sobotňajší ples."
Takže nakupovanie bol Francescov nápad. Dobre vedieť. Ale nechápem, na čo potrebujem šaty.
"Čo je v sobotu?"
"Ples pre zakladateľské rodiny. Je to taká hlúposť. Z každej krajiny príde niekto reprezentovať rodinu. Či už malá alebo veľká mafia."
"A z akého dôvodu tam mám ísť ja?"
Toto je naozaj zlý nápad. Je veľká pravdepodobnosť, že tam natrafím na niekoho, kto ma nenávidí, a to nebude dobré. Môže to dopadnúť naozaj zle.
"Neviem. A popravde som na teba pekne nasratá, pretože som tam chcela ísť ja. Je tam toľko zaujímavých ľudí."
"Hlavne v posteli, čo?" Usmiala som sa. Lydia iba pretočila očami.
"Proste ti vyberieme nejaké šaty a na všetko ostatné sa spýtaš Francesca. Ja totiž nemám odpoveď na všetko, ako on." Chytila ma za ruku a začala ma ťahať niekam do obchodu.
Zastala pri každých šatoch, ktoré boli vystavené. Ani jedny neboli pre mňa. Boli buď ružové alebo príliš svetlé. Tie farby mi poškodzovali oči.
"A čo tieto?" Nadvihla tmavomodré šaty, ktoré vyzerali k svetu. Teda dokým som ich nevidela zozadu.
"V žiadnom prípade." Boli to úzke, tmavomodré šaty, ktoré mali veľký výstrih v predu a ešte väčší vzadu. V žiadnom prípade. Niekto by mi položil ruku na chrbát a dostal by sa priamo k môjmu zadku. "Ani tam nechcem ísť, tak načo si vyberám šaty?"
