SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Amira Devlin." Započula som svoje meno, keď som vystupovala z auta. "Priyatno videt' tebya snova." (Rád ťa znova vidím.) Podišiel ku mne Ivan s otvorenou náručou.
Pred dvoma rokmi sme sa stretli v Londýne. On a jeho brat tam mali nejakú prácu a ja taktiež. Stretli sme sa v bare a hneď si sadli. Obaja sú naozaj dobrá spoločnosť.
Dostali sme sa do prestrelky medzi dvoma gengmi. Všetci traja sme to prežili .
Ivan má niečo po tridsiatke. Má čierne vlasy, krátko zostrihané. Mierne strnisko a nádherné modré oči.
Po tom, ako som jemu a jeho bratovi v podstate zachránila život mi povedal, že mi je dlžníkom. Teraz je ten čas, kedy sa to zíde.
"Ivan." Objala som ho. "Ako sa ti darí"
"Práve teraz som na úplnom vrchole šťastia." Povedal. Jeho ruský prízvuk z neho robí ešte väčšieho fešáka. "Musím ale povedať" odtiahol sa "nečakal som ťa tu. Prečo si v Rusku? Priniesla si so sebou problémy"
"Uráža ma, že si myslíš, že problémy nespôsobujem." Zatvárila som sa urazene. "To naozaj bolelo." Chytila som sa za hruď.
"Aké neslušné odomňa." Zasmial sme sa obaja.
"Toto je môj tím." Ukázala som na štyroch chlapov za mnou. "Leo, ktorého si už stretol v Londýne." Podišiel k nemu a potriasli si ruky. "Adam. Thomas. Oliver." Ukázala som na každého zvlášť. "Môj tím v plnom počte." Usmiala som sa.
"Veľa som o vás počul." Potriasol si ruky s každým.
"Sme ti naozaj vďačný, že nás tu necháš prespať. Aspoň na pár týždňov." Venovala som mu vďačný úsmev.
"Popravde, myslel som si, že bude lepšie ak by ste mali svoj priestor." Zmätene sme sa naňho všetci pozreli. "Mám dom. Nie tak ďaleko odtiaľto. Nikto v ňom nebýva a padá naňho iba prach. Keďže budem musieť mať stále návštevy, tiež by bolo lepšie, keby ste neboli v dome.
Myslím si, že to tak bude najlepšie. Ak tu je ešte niečo alebo ak sa vám nebude páčiť, stačí povedať."
Má úplnú pravdu. Ak by sme bývali v jeho vile, chodili by k nemu rôzny ľudia, ktorých nepoznáme. Nemuselo by to vždycky dopadnúť dobre.
"Spasibo, Ivan. YA ne znayu, chto by my delali bez tebya." (Ďakujem Ivan. Neviem, čo by sme robili bez teba.) Podišla som k nemu a objala ho.
"Vse dlya tebya, Amira." (Čokoľvek pre teba, Amira)
*****
Ivan nás osobne zaviedol na miesto, kde máme najbližšie týždne bývať.
Musím povedať, čakala som čokoľvek, ale nie toto.
Moja predstava o malom bytíku, kde by sme sa tlačili, sa rýchlo vyparila do vzduchu, keď som otvorila dvere.
