Výpoveď

3.4K 189 2
                                    

Bolesť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Bolesť. Tá istá, ktorú som už necítila naozaj dlho. Strelná rana v mojom bruchu bolo niečo nové. Nepreskúmane.

Čo už ale teraz viem je, že sa mi to nepáči. Neznášam to. Radšej by som mala popáleniny. Toto bolí ako sviňa. Ako keby moje vnútornosti boli všade kde nemali.

Pomaly som otvorila oči. Oslepilo ma svetlo, ktoré prechádzalo cez okno a osvetľovalo celú obývačku aj s kuchyňou.

Pokúsila som sa posadiť, ale rýchlo ma to prešlo. Za to, som si ale všimla obväzu obmotaného okolo môjho brucha.

"Ako sa cítiš?" Pohľadom som sa premiestnila na kuchyňu, z ktorej vychádzal mužský hlas.

Nemala som ani silu mu poriadne odpovedať. Pochopil to a podišiel ku mne. Sadol si vedľa mňa a k mojim perám položil pohár s vodou. Pomaly ho naklonil a mne sa tekutina dostala do úst.

"Ďakujem." Povedala som potichu a hlavu si naspäť oprela o vankúš.

"Vytiahol som guľku a zašil ťa. Netrafila nič dôležité, takže by si mala byť v poriadku. Ale nedoporučujem prudké pohyby."

"Si doktor?" Zamračila som sa. Nie je možné, že by som mala také šťastie. Ja určite nie.

"Niečo také." Zasmial sa.

Chcela som sa ho spýtať čo tým myslí, ale prerušil ma zvonček. "To bude asi Julia s Lily." Podoprela som sa a nejakým zázrakom sa posadila.

"To by si nemala robiť." Natiahol ku mne ruky, ale tľapla som ho po nich. "Silná žena ako vidím."

"Sklapni." Pomaly som sa dostala na nohy, ale kolená sa mi podlomili. Našťastie ma ale zachytil. "Som v poriadku." Odstrčila som sa od neho a napravila si tričko. Ak ma takto uvidia, celú od krvi...treba poriadnu výhovorku.

Začala som kráčať ku dverám, keď som započula, že za mnou ide aj on. "Nemyslím si, že to sú tvoje kamarátky." Otočila som sa naňho.

"Kto iný by to bol?" Zamračila som sa. Iba oni dve vedia kde bývam. Ani Josef to nevie.

"Bola si mimo naozaj dlho a tak som ti prešiel mobilom." Nadvihla som obočím. Môže to zopakovať. "Našiel som tvoj núdzový kontakt a zavolal mu." Znova sa ozval zvonček.

Iba jediného človeka som si dala ako núdzový kontakt. A aj to som bola mierne mimo. Ale predsa sa tu len tak nezjavil. Nie je tu šanca.

Otočila som sa naspäť ku dverám a natiahla sa po kľučke. Odomkla som. Bez zaváhania som otvorila dvere.

"Leo." Jeho meno vykĺzlo z mojich úst.

Enemies at first sight✔️Where stories live. Discover now