SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Dobré ráno." Pozdravil ma s úsmevom Francesco. V ruke držal šálku a opieral sa o kuchynskú linku. Vlasy mal mierne mokré a na sebe obyčajné tepláky s čiernym tričkom, ktoré bolo až príliš úzke.
Ak by som naňho nebola naštvatá, užívala by som si tento pohľad.
Koho klameš Amira, užívaš si to aj tak.
Neužívam.
"Z akého dôvodu som sa zobudila nahá v posteli?" Viem odpoveď. Bohužiaľ si pamätám zo včerajška všetko. Naozaj by som už nemala piť. Nerobí mi to dobre.
Ruky som si preložila na prsiach a vážne sa naňho pozerala. Mohol by tu chodiť aj nahý a neodpustila by som mu.
Nie je pekné klamať sama sebe, Amira.
Zomri.
Som ty, nemôžem.
"Povedzme," odpichol sa od pultu a položil pohár "že sme mali naozaj nádhernú noc." Podišiel ku mne s úsmevom na tvári. Ruku natiahol ku mne, ale chytila som mu ju a odhodila odomňa.
"Netestuj ma." Povedala som.
"Bola si to ty, ktorá sa vyzliekla. Bez mojej pomoci." Ruky dal do obranného gesta so smiechom. "Prisahám."
"Lydia volala." Kašľala som to, čo povedal. Neklamal, ale to neznamená, že je všetko v poriadku. "Je v poriadku a odkazuje ti, že ak jej nezavoláš, schytáš to." Pozerala som sa naňho s vážnym pohľadom. Nemám dnes náladu na vtipy ani nič podobné. Do hlavy mi udierajú kladivom a nohy sa mi každou chvíľou podlomia. Izba sa ešte mierne točí, ale už som si na to zvykla. Stáva sa.
"Dobre." Uchechtol sa. Ruky si dal do vreciek a mne možno, ale iba možno kvapla slinka. "Čo to dopekla...." Úsmev mu sklesol a ruka mu vyletela k mojim vlasom. Odhrnul ich a mierne stiahol tričko z ramena. Tesne nad kľúčnou kosťou sa nachádzal fialový cucflek. "Kto ti ho dal?" Odtiahla som sa od neho a napravila si tričko. Vlasy som si prehodila naspäť na rameno.
"Neviem o čom hovoríš." Jasné že viem o čom hovorí. Po mojom včerajšom výleve pocitov Dominicovi som šla na záchod a nevrátila sa najbližšiu pol hodinu. Našiel ma až niekde pri záchodoch s nejakým chlapom. Som si na 53% istá, že sa volal Roman. Nechal mi malý darček, ako aj na krku, tak aj na kľúčnej kosti. Zabudla som na to, pokiaľ to nespomenul Francesco. Načo by som si aj vôbec pamätala? Nebolo to nič dôležité. Ani som toho veľa nestihla.
"Vieš moc dobre o čom hovorím. Kto ti spravil ten cucflek?" Ukázal naň s pekne naštvaný pohľadom. Prisahám, že vyzerá, ako keby mi chcel to tričko roztrhnúť a poriadne mi ukázať, čo mám na svojom tele.
"Prečo ťa to vôbec zaujíma?" Zmätene som sa naňho pozrela. Jeden deň sa hádame a sme pripravený pozabíjať sa a na druhý deň mi tu predvádza žiarlivé scénky. NIE SME PÁR FRANCESCO!
