SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Keďže je zajtra škola, spríjemním vám ešte dnešný večer. Veľa šťastia v škole. <3
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Mami, čo je láska?" Spýtala som sa, kým mi na čelo dávala pusu na dobrú noc.
"Myslela som si, že dneska to bude rozprávka." Po vlasoch mi prešla rukou. "Odkiaľ to prišlo?" Zasmiala sa, rukami prešla k môjmu bruchu a pošteklila ma.
Nohami som mierne vykopola a pováľala sa po posteli so smiechom. "Prestaň." Povedala som si smiechom.
"Nemôžem ti presne povedať čo to je." Odtiahla sa odomňa a upravila si vlasy. "Pre každého je totiž láska niečo iné. Čo ti ale môžem povedať je, že niekedy stretneš niekoho, kto sa na teba bude pozerať s iskričkami v očiach. Bude sa na teba pozerať ako keby si bola pre nich celý svet a ešte viac."
"Tak potom chcem lásku!" Vykríkla som.
"A ona príde." Zasmiala sa. "Budeš si na ňu ale musieť na ňu počkať."
"Ale ja nechcem čakať." Zamračila som sa. "Chcem ju teraz." Ruky som si preložila na hrudi.
"Vieš, láska je taktiež strašidelná. Nie vždycky je všetko ružové. Niekdy môže byť aj neopätovaná. Jednostranná. To ale lásku nezastaví. My si nevyberáme do koho sa zamilujeme. Ono sa to proste stane. A niekdy v budúcnosti si láska nájde aj teba. Keď príde, nebráň sa jej. Čo sa má stať, stane sa."
*****
Neviem čo robím.
Neviem prečo stojím pred jeho dverami.
Som proste tu. V strede noci.
Keď už tu stojíš ako úplná krava, mohla by si aspoň zaklopať.
A ty sklapnúť.
Čo ale stratím tým, že zaklopem? Možno ani neotvorí. Bože, dúfam že neotvorí.
Rukou som narazila dvakrát na drevené dvere, než som ju spustila naspäť k telu.
Nič. Žiaden pohyb.
Vydýchla som si. Možno je to tak lepšie. Kto vie čo by som spravila a povedala. Mám v hlave chaos. Moje hlúpe myšlienky ma nenechali spať a toto sa zdal ako dobrý nápad. Niekto by ma mal prefackať. Možno potom by som sa spamätala.
Bola som pripravená odísť, keď som započula pohyb. Zamrzla som na mieste.
Dvere sa onedlho otvorili a v nich sa zjavil rozospatý Francesco.
Vlasy mal rozhádzané a pod očami veľké kruhy. Pohľad mi ihneď padol na jeho nahú hruď. Och bože.
"Amira?" Povedal rozospatým hlasom, ktorý spôsobil, že sa mi po tele spravili zimomriavky. "Stalo sa niečo?" Nahol sa ku mne a prezrel chodbu za mnou. Porozhliadol sa po nej, než sa pohľadom vrátil naspäť ku mne.
