SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Khorosho?" (V poriadku?) Maksim položil ruku na môj chrbát. Prikývla som a pokračovali sme na ceste do pracovne, kde už mal čakať Francesco.
Včera sa toho stalo naozaj veľa. Po tom, ako som vymyslela najmenej 100 spôsobov, ako zabiť Francesca a skryť jeho telo, som došla k tomu, že som v peknej riti.
Som na mieste, kde nemôžem robiť nič. Neviem, čo sa stane z ak to Maksim nepodpíše. Pochybujem, že Francesco má v sebe aspoň trochu ľudskosti. Spojí sa s Aaronom a povie mu kde som. To bude môj koniec.
"A vidíme sa znova." Pozdravil Maksim Francesca. Je jasné, že som mu nič nepovedala. Zabil ho, ak by vedel, že ma vydieral s Aaronom. Je celkom ochranársky.
"Som rád, že sa dohodneme." Usmial sa naňho, keď mu podával ruku. Pohľad premiestnil na mňa a usmial sa. Venovala som mu pohľad menom 'naser si'.
"Sadnime si." Ukázal Maksim na stoličky. On si sadol za svoje stôl, kým Francesco sedel oproti nemu a ja o pár krokov ďalej na sedačke. "Vec sa má takto." Začal. "Amira sa mi za vás zaručila. Jej slovo je pre mňa sväté, ale tvoje nie. Neverím ti." Cítila som jeho pohľad na mne. Oba pohľady.
"Myslel som si, že sme prišli dohodu iba podpísať. Nie o nej vyjednávať." Povedal hrubým hlasom Francesco.
"Ja s ňou nemám nič. Podľa mňa je naozaj výhodná pre obe strany, ale kde je napísané, že ma nezradíš."
"Múdry chlap." Povedala som potichu, aby ma nikto nepočul.
"Môžeš ju poslať, aby na mňa dohliadala." Zdvihla som k nim pohľad. To akože hovorí o mne?
"Nepripadá v úvahu." Povedal Maksim a mne práve zo srdca spadol ten najväčší balvan na svete.
"Sľubujem, že sa o ňu dobré postarám." Naozaj dúfam, že o tom nepremýšľa.
"Ona nie je na vyjednávanie." Prísne povedal.
"Tak to budeme mať problém." Zaboril sa ešte väčšmi do stoličky. "Sú dve možnosti, ako sa to dnes vyvinie. Prvá, Amira sa zbalí a hneď ráno so mnou letí naspäť. Druhá....vlastne, ako sa má Nikolaj?" Nemyslím si, že som videla nikoho, komu takto rýchlo zbelela tvár.
Kto je doprdele Nikolaj?
"Amira zbaľ si veci." Povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel.
"Čože?" Postavila som sa. "Čo tým myslíš?" Bolo to, ako hovoriť do steny. Ani jeden z nich nevnímal moju existenciu.
"S tebou je jedna radosť uzatvárať dohody." Postavil Francesco. Maskism medzitým vnímal stôl a zatínal sánku. "Amira." Usmial sa, keď prišiel okolo mňa. "Uvidíme sa zajtra." Odišiel s úsmevom na tvári. Dosť, že si ešte nezačal pískať od radosti.
"Čo to malo znamenať?" Začala som rozhadzovať rukami. "Kto je do prdele Nikolaj?" Podišla som k nemu.
