Enemies at first sight✔️

Bonusová časť

Bolí to.

Bolí to, keď osoba, ktorá mala veľký vplyv na váš život už v ňom nie je.

Bolí to, keď vidím svoje vlastné deti rásť, ale on nemôže.

Bolí to, keď jeho syn má také isté oči ako on, takže každý raz čo sa naňho pozriem cítim vinu. Vinu, že jeho otec tu nie je kvôli mne.

A bolí to ešte viac, keď s tým nič nemôžem spraviť.

"Amira?" Započula som klopanie na kúpeľňové dvere.

"Budem von za sekundu." Pokúšala som sa znieť čo najviac normálne, kým som si utierala slzy stekajúce po mojich lícach.

"Amore, prosím otvor dvere." (Láska) Jemne povedal spoza dverí Francesco.

Pomaly som prešla k dverám, odomkla ich a vrátila sa naspäť k umývadlu. Po pár sekundách sa dvere otvorili, Francesco vošiel a naspäť ich zatvoril.

"Čo sa deje, amore?" Podišiel ku mne a chytil moju tvár do rúk, utierajúc slzy. "Leo?"

Bez slova som prikývla a otočila sa mu chrbtom, aby ma nevidel plakať. "Ani sa naňho neviem pozrieť, aby som nevidela..." Zakývala som so sklonenou hlavou.

Zvyčajne som nemala tento problém, ale dnes, keď som videla malého Lea pred jeho narodeninovou tortou, staré rany sa otvorili a ja som to nezvládla.

"Ja viem." Objal ma zozadu. "Ja viem." Zašepkal.

"Snažím sa byť pre Lydiu, pretože ona stratila manžela, ale proste som sa zlomila." Chytila som jeho ruky a pevne ich držala. "Prepáč."

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať, Amira. Máš dovolené cítiť. A je v poriadku, že ti chýba. A ja poznám ten pohľad. Prosím, prestaň sa viniť za to, čo sa stalo. Ubližuje ti to."

"Ale bola to moja vina." Zdvihla som pohľad a pozrela sa naňho v zrkadle. "Ako sa mám pozerať na jeho deti, keď ja som ten dôvod, prečo je ich otec preč? Nie je to fér, mal by tu byť." Môj hlas sa zlomil.

"Ja viem, ale už s tým nič nespravíš. Už sa to stalo, nezmeníme to. Je jedno ako veľmi by sme chceli vrátiť čas." Jeho ruky zo mňa skĺzli a mne ihneď chýbal jeho dotyk. "Pozri sa na mňa." Chytil ma za ruku a otočil ma tvárou k nemu.

"Chýba mi." Ďalšia slza mi skĺzla po líci. "Chýba mi." Nekontrolovateľne som vzlykala a zložila si hlavu na jeho hruď.

"Shh, to bude v poriadku. Iba to zo seba dostaň." Rukou mi prechádzal po chrbte krúživým pohybom. "Mám ťa." Zašepkal. "Mám ťa."

Neviem ako dlho sme tam tak stáli. Slzy mi jedna za druhou stekali, ale necítila som sa o nič lepšie. Práve naopak. Viem, že by mi Leo povedal, že sa mám vzchopiť, a nie plakať ako dieťa.