SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rozmýšľal som, či zaklopať alebo nie, uvedomil som si, že to je ale môj dom, a tak som vošiel.
Potichu som otvoril dvere. Naskytol sa mi pohľad na takmer nahú Amiru. Čierne čipkované spodné prádlo zakrývalo malú časť jej tela. Hnedé vlasy mala do všetkých strán. Bola ku mne otočená chrbtom, a tak som si všimol jej jazvy.
Nie jednu alebo dve. Asi tak desať. Celý chrbát mala nimi pokrytý. Rany museli byť poriadne hlboké, aby zanechali takéto jazvy.
"Ako si k nim prišla?" Prehovoril som hrubším hlasom, ako som chcel. Hneď sa na mňa otočila a zohla sa pre prvú vec, ktorú mala po ruke.
"Nevieš klopať?" Zvýšila hlas.
"Niečo som sa pýtal." Podišiel som ku nej.
"Ja tiež." Cez hlavu si prehodila veľké tričko, ktoré neviem odkiaľ má. Nedal som jej totiž žiadne oblečenie.
"Ja som sa ale pýtal prvý." Zastavil som pri nej.
"Naozaj dospelák." Pretočila očami a vlasy si vybrala spod trička. "Nehraj sa, že ťa to zaujíma." Tričko si stiahla ešte nižšie.
"Nezaujíma." Povedal som drsným hlasom, ale v skutočnosti ma to zaujíma. Vyzerali, že boli poriadne staré. Ťažké detstvo?
"Aha, už to chápem. Určite chceš, aby som mala na teba pamiatku, ako máš ty na mňa." Prstom mi zaryla do ramena, kde ma postretlila. Bolelo to, ale nedal som to najavo. "Nejaké miesto mám ešte na bruchu." Usmiala sa. Je totálne šialená. "Ale ak sa bojíš, že....." Nenechal som ju dopovedať. Moja ruka pristála na jej krku. Kráčal som dopredu, dokým jej chrbát nenarazil na stenu. Pár krát musela žmurknúť, po tom, ako si udrela hlavu.
"Nepováž sa ešte raz povedať, že sa bojím."
"Nechaj ma hádať. Nebojíš sa ničoho." Zasmiala sa. Ruky položila na moju, ale nasnažila sa ma odstrčiť. Užívala si tú bolesť alebo sa mi to iba zdá? "Silák." Znova ukázala rád bielych zubov.
"Ty naozaj nechceš žiť, čo?"
"Zabila by som ťa skôr, ako by si vytiahol zbraň. Plus, nemal by si na to. Už raz si z toho vycúval." Nadvihol sa jej kútik úst.
Ten krát v klube som zamrzol. Sama sa tlačila na čepeľ, ako šialenec. Doteraz sa jej tá rána ešte poriadne neuzdravila. Jasné, že som chcel, aby zomrela, ale boli by z toho iba problémy. Teraz ešte väčšie. Jej otec vie, že som tu s ňou. A podľa toho, aká si je blízka s tímom, už to vedia aj oni. Čudujem sa, že nikto nevyrazil v noci dvere.
"Piccolo pennello." Všimol som si, ako sa jej myhol kútik úst, ale nedával som tomu veľkú pozornosť. (malá štetka)
"Pusti ma, než sa zraníš Morreti." Povedala tvrdo. Pustil som ju, ale nepodstúpil. Ruky som položil vedľa jej hlavy, a tak ju uväznil madzi stenou a mojou hruďou. "O čo sa tu snažíš?" Kývala hlavou. "Ak si myslíš, že sa mi podlomia kolená alebo niečo iné, iba preto, že to robia ostatné, si na omyle. Ten tvoj zvodný a hltavý pohľad so mnou nič nerobí."
