Bremeno

4.2K 191 3
                                    

"Amira počkaj

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Amira počkaj." Zastavil som ju, keď chcela vybehnúť po schodoch. "Povieš mi, čo sa tam stalo?" Nadvihol som obočím.

Dneska nepôjdem spať bez vysvetlenia. Nezaspal by som.

"Nechaj to tak." Spravila krok ku schodom, ale chytil som jej ruku, a tým ju zastavil.

"Kto to bol?" Je mi jedno, že mi to nechce povedať. Chcem vedieť, koho som takmer zabil. Ak je nebezpečný, môžu z toho byť problémy. Momentálne ich mám až príliš, ďalší naozaj nepotrebujem.

"Na tom nezáleží." Bránila sa.

"Znova sa už pýtať nebudem." Povedal som tvrdším hlasom. Neviem ani koľko je hodín, ale na hry nemám naozaj čas.

"Prečo na tom záleží?" Vytrhla sa mi z ruky. "Prečo tebe na tom záleží? Nehraj sa, že ťa to zaujíma." Odfrkla si.

"To nie je odpoveď na moju otázku." Podišiel som bližšie. "Kto to bol?" Povedal som pomedzi zuby. Strácam s ňou trpezlivosť.

"A ty na moju." Ruky si založila na prsiach. "Ty to ešte stále nechápeš, že? Nemusím ti hovoriť absolútne nič. Nemusím sa ti vysvetľovať. Ty. Ma. Nevlastníš." Artikulovala.

"A presne tam sa mýliš. Vlastním. Môžem si s tebou robiť čo len chcem. Mohol som ťa s ním kľudne nechať, nech si s tebou robí čokoľvek. Pretože mne si úplne ukradnutá." Usmial som sa. "Všetkým si ukradnutá. Nikomu na tebe nezáleží. Tvojej matke si ukradnutá. Tvoj otec by ťa predal za pár drobných. Nikoho nemáš."

"Wau. Veľký chlapec začal hovoriť." Povedala s bolesťou v očiach. "Ak si mi tým chcel ublížiť, budeš sa musieť snažiť viac. Ja som si totiž prešla peklom, nie ako ty. Všetko si dostal na striebornom podnose. Zlatá lyžička v zadku už od narodenia." Odfrkla si. "Možno nemám nikoho. Možno máš pravdu, ale aspoň nie som ako ty. Zabila by som sa skôr, než by som mala byť čo i len z pólky ako ty. Snob. Egoista. Niekto, komu na nikom nezáleží, iba na samom sebe."

Viem, že som jej asi ublížil s mojimi slovami, ale ona spravila presne to isté. Nevie, čo som schopný spraviť pre moju rodinu. Prešiel by som pre ne peklom.

"Ešte si mi neodpovedala na otázku."

"Si tak neskutočný idiot." Vyzerala frustrovane.

"Kto to bol." Povedal som pokojným hlasom.

"Chceš to naozaj vedieť?" Nadvihla obočím. "Dobre." Vykríkla. "To mal byť môj budúci manžel." Sarkasticky sa usmiala. "Ešte horšie. Budúci otec môjho dieťaťa." Začala rozhadzovať rukami. "Ak si myslíš, že si jediný, s ktorým otec uzatvoril dohodu, si na veľkom omyle."

Pozeral som sa jej do očí a nepoznal tú osobu predo mnou. To nie je tá istá žena, ktorá bola schopná zabiť každého bez myhnutia oka.

Je zlomená.

Enemies at first sight✔️Where stories live. Discover now