SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Je to už mesiac, čo sme opsutili svoju rodnú krajinu. Bol to veľmi okúzľujúci mesiac. Rodina, pri ktorej ostávame má taktiež syna. O pár dní sa má vrátiť z jeho ciest po Taliansku. Elizabeth sa teší, že mi ho konečne predstaví. Ja na druhú stranu nie. Muž, ktorý je pre ňu vzorom, má zlú povesť. Ľudia rozprávajú. Avšak nie vždy tie nádherné veci, ktoré by sme chceli. Neviem čo mám čakať. Mala by som byť vďačná, predsa aj jemu vďačím za strechu nad hlavou. Samozrejme hlavné je, že je Vern v bezpečí. Zmenil sa. Posledný mesiac trávi viacej času s domácimi ako so mnou. To je preňho ale dobré. Musí sa tu cítiť ako doma, keď ja budem preč. Už som dostatočne stará na manželstvo. Viem, že už tu bolo pár mužov, uchádzajúc sa o moju ruku. Snažia sa to predo mnou skryť, ale nemôžem takto ostať naveky. Mám svoje povinnosti ako žena, aj keď sa mi to nepáči a zdá sa mi to nesprávne. Nie som si istá, ako dlho tu ostanem, ale jediné, čím som si istá je, že čo sa má stať, stane sa. Nevyhnem sa osudu, ale to mi nezabráni sa tomu ešte na malú chvíľu brániť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Adam, prisahám, že ak je toto jeden z tvojich vtipov...." "Proste tu počkaj." Prerušil ma a z očí mi dal dole ruky. "Neotváraj ich."
Mentálne som pretočila očami. "Fajn." Ruky som si preložila na prsiach a čakala čo sa stane. Vytiahol ma z postele neskoro večer a povedal, že má pre mňa prekvapenie. Vie, že nemám rada prekvapenia. "Adam?" Povedala som po chvíli ticha. To ma tu len tak nechal alebo sa mi to zdá. "Ak si odišiel..." Povedala som frustrovane.
Na očiach som pocítila ďalší pár rúk, čo spôsobilo, že som jemne nadskočila. "Som to len ja." Povedal som smiechom Francesco. Chytila som jeho ruky na mojej tvári a zložila ich.
"Nemáš právo na to, aby si sa ma čo i len dotkol." Odfrkla som si a otočila sa naňho. Otvorila som oči, ale nezaujímalo ma, kde som. To, čo malo moju pozornosť bol iba Francesco. "Odišiel si." Ruky som si preložila na prsiach. "Znova. Bez vysvetlenia. Znova."
"Iba na dva dni." Zasmial sa. Príde mu táto situácia vtipná?
"Áno, máš pravdu, to predsa nie je nič." Odfrkla som si. "Môžeš byť vôbec ešte väčší idiot?"
"Nie je to až tak haló, ako to robíš."
"Si opitý? Alebo si proste sprostý? Samuel mi povedal, že si sa išiel s niekým stretnúť. Pre informácie. Vieš si vôbec predstaviť, ako som sa cítila, keď si neprišiel. Mohol si byť niekde mŕtvy a nikto by to nevedel." Zamračila som sa.
"Amira..."
"Nie." Zastavila som ho. "Žiadne, Amira." Napodobnila som ho. "Posral si to." Prst som mu zabodla do hrude. "A ak si myslíš, že tu budem na teba čakať po tom, ako zmizneš a otvorím ti náruč alebo nohy, si na veľkom omyle."
"Môžeš ma to nechať vysvetliť?" Zasmial sa.
"Ak ti to pride vtipné, nemyslím si, že tu je niečo, čo potrebujem vysvetliť." Spustila som ruky vedľa tela a prešmykla sa okolo neho.
