SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Amira?" Do kúpeľne nakukol Samuel. Už vyše pol hodiny sedím na zemi vedľa sprchy s tehotenským testom v ruke.
"Nie som tehotná." Zdvihla som k nemu zrak. Neviem ako sa mám cítiť. Som šťastná a pri tom zároveň aj nie.
Čakala som desať dní, než som mohla použiť test. Desať dní som sa topila v myšlienkach. Čo ak by som bola tehotná. Čo by som potom robila? Nemyslím si, že by som bola schopná vzdať sa ho. Znova už nie.
"To je dobré, že?" Nadvihol obočím.
"Asi." Zapozerala som sa naspäť na test.
"Nepotrebuješ niečo?"
"Popravde...." Zodvihla som sa zo zeme. "Mohol by si mi požičať tvoj mobil?" Podišla som k nemu.
"Jasné." Zo zadného vrecka vytiahol mobil a podal mi ho. Venovala som mu ďakovný pohľad. "Chceš aby som..." Ukázal za seba na dvere.
"Áno, ďakujem." Žmurkol na mňa pred tým, než odišiel a zatvoril dvere.
Otvorila som kontakty a ihneď vedela, čo spravím. Vytočila som číslo a čakala, než to zdvihne.
"Samuel?" Ozval sa jeho hlas po pár pípnutiach. "Všetko v poriadku?"
"Nie tak celkom Samuel." Začala som. "Napadlo ma, že by si rád vedel, že nie som tehotná. Takže sa mi už nemusíš vyhýbať."
"Nevyhýbal som sa ti." Povedal po chvíli ticha.
"Ďalšie klamstvá." Odfrkla som si.
"Čo tým myslíš?"
"Viem o tvojom rozhovore s Lydiou. A aby si vedel, to čo povedala nie je úplne pravda. Teraz už ale je. Nemám dôvod byť okolo vás keď sa toto skončí. Nebudeš ma mať na krku už ani o minútu dlhšie. Zbohom Francesco." Než niečo stačil povedať, zložila som. Na tvári som mala úsmev od ucha k uchu. Môžu sa stať dve veci. Prvá, nebude mu to vôbec vadiť a nechá to tak alebo sa zajtra ukáže. A ak sa ukáže, poriadne ho potrápim. Nevie si ani predstaviť, ako veľmi mu chcem vynadať.
"Tu." Podišla som k Samuelovi a podala mu mobil. "Ďakujem."
"Jasná vec. A Amira?" Zastavil sa. "Zajtrajšok platí?" Nervózne sa usmial.
"Áno." Usmiala som sa. "Platí to."
Rozlúčili sme sa a popriali si dobrú noc.
So spokojným pocitom som sa hodila na posteľ. Rebrá sú už na tom lepšie. Nie úplne ešte zahojené, ale mohlo to byť ešte horšie. V priebehu takmer dvoch týždňov som sa pozbierala. Väčšina modrín sa zahojila a otvorené rany už nie sú tak zlé. Najťažšie je pre mňa chodenie po schodoch. Takže Leo trvá na tom, že ma bude nosiť. Ak tu nie je on, tak mám zavolať niekoho iného. Už som o tom mala jednu prednášku. Možno aj dve, ale nezúčastnila som sa jej.
