SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pomaly som otvorila dvere do izby a rozhliada sa po tmavej miestnosti. Mesačné svetlo prechádzalo cez závesy, ktoré boli na ľavej strane izby, keď som k nim prešla a odostrela ich, naskytol sa mi pohľad na sklenenú stenu. V strede sa nachádzali sklenené dvere, ktoré viedli na balkón.
Už len kôli tej nádhernej atmosfére som nezastvetila a ešte raz sa porozhliadla po izbe.
Posteľ bola len pár krokov od balkónu. Dva obyčajné nočné stolíky sa nachádzali tesne vedľa. Oproti sa nachádzala obrovská drevená skriňa. Dvere na pravej strane izby boli pravdepodobne od kúpeľne, ktorú ale preskúmam neskôr.
Na ľavej strane sa taktiež nachádzal stôl s menšou knižnicou, ktorá bola plná kníh.
Stena za posteľou bola sivá narozdiel od ostatných, ktoré boli biele. Taktiež boli všade rôzne odtiene hnedej.
Celkovo izba vyzerala nádherne. Útulne.
Prešla som ku dverám, ktoré viedli na chodbu a zatvorila ich. Zamierila som ku ďalším dverám, ktoré mali viesť do kúpeľne.
Mala som pravdu.
Svetlo, ktoré som zasvietila odhalilo lesklú kúpeľňu. Farba kachličiek na stenách bola rovnaká ako pri závesoch, ten istý odtieň hnedej. Jedine strop bol biely. Podlaha bola taktiež inej farby, telová.
Napravo sa nachádzal sklenený sprchový kút. Naľavo bol za malou stenou záchod. Priamo oproti dverám bola biela vaňa, vedľa ktorej boli oproti sebe dva zrkadlá s umývadlami.
Vrátila som sa naspäť do izby, ale nechala som otvorené dvere do kúpeľne, keďže tam mám namierené. Prešla som ku nočnému stolíku a položila naň zbraň spoza opasku.
Na koži som zacítila studený vzduch. Kútikom oka, ešte stále zohnutá pri stolíku som si všimla, že dvere na balkóne sú dokorán otvorené.
Rýchlo som zdvihla zbraň a otočila sa. Namierila som som priamo za seba, kde sa v tieni schovávala osoba.
"Mala by si to dať dole, než si ublížiš." Započula som ženský hlas. Zdal sa mi známy, ale nevedela som k nemu priradiť tvár.
"Jediná osoba, ktorej ublížim si ty."
"Si vtipná." Zasmiala sa. "Teraz ale naozaj" pristúpila o krok bližšie "polož to." Pohľadom som prešla po jej tele, ktoré už bolo vidieť lepšie. Čierna kožená bunda a čierny top. Tmavé rifle a topánky s platformou.
"Sprav ďalší krok a odstrelím ti hlavu."
"Nemyslím si, že to máš v sebe." Spravila ďalší krok a mesačné svetlo osvetlilo jej tvár. Usmievala sa od ucha k uchu ako keby sa nič nedialo.
Žiarivo zelené oči sa zdali nesmierne povedomé. Dlhšie hnedé vlasy mala rozpustné. Plné pery a výrazné lícne kosti.
