SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Musím povedať, keď si povedala, že ideme do baru, nečakala som...toto." Podišla som k baru a poriadne si prezrela priestor, do ktorého ma zatiahla Lydia.
Čierny veľký bar s vysokými stoličkami bol oproti vchodu. V pravom kúte sa nachádzal na vyvýšenej časti biliardový stôl, kde bolo pár ľudí. Na druhej strane bolo malé miesto na tancovanie a popri stenách sa nachádzali stoly s výrazno červenými sedačkami.
Nemôžem povedať, že to tu vyzerá zle, ale čakala som niečo iné. Možno to tu ale predsa len bude lepšie, konieckoncov aspoň sa tu na nás nikto nebude lepiť, keď budeme tancovať.
Objednali sme si prvé, čo nás napadlo a namierili si to k najbližšiemu stolu.
"Často som tu chodievala. Ja a moji kamaráti sme to tu mali naozaj radi." Sadla si oproti mne. "Musím povedať, chýbalo mi to." Povedala s mierne smutným úsmevom.
"Môžem sa staviť, že si niekedy tancovala na tom stole." Kývla som smerom na biliard.
"Si šialená?" Zasmiala sa. "Tancovala som iba na bare." Povedala s úsmevom.
"Možno sa to dneska zmení." Žmurkla som na ňu a napili sme sa.
Kým sme si objednávali ďalší pohár, Lydia mi začala rozprávať o jej detstve tu v Ríme. Vyzerá to tak, že nebola moc nadšená, keď odtiaľto odchádzala. Vášnivo rozprávala o jej kamarátoch zo školy, kým ja som ju pečlivo počúvala.
"Ani sme sa nerozprávali, ako si sa ty tu vlastne mala. Bývať s mojím bratom určite nebolo najľahšie." Zasmiala sa.
"Ver mi, nebolo." Napila som sa. "Bol ako osina v zadku."
"To verím."
"Je neskutočný idiot." Ktorý úžasne bozkáva. "Choval sa ku mne strašne." Nie v poslednej dobe. "Každým dňom to bolo horšie horšie." Čo? Tá sexuálna frustrácia? "Choval sa niekedy ako dieťa." S veľa skúsenosťami. "On je..." Vydýchla som frustrovane.
"Za tebou." Doplnila moju vetu Lydia.
Ihneď som sa chytila stolu a otočila sa. Vo dverách stál Francesco. Hnedé rozstrapatené vlasy mu padali do očí, kým sa rozhliadal po miestnosti. Ruky mal v päsť a len som si mohla želať, aby tu nebol kôli mne. Čierne obtiahnuté tričko malo na sebe pár kvapiek dažďa. Kedy začalo pršať?
Aby toho nebolo málo, v pätách mal Lea. Keď nás ich oči našli, zamrzli sme. Začali nás prepaľoval pohľadom, než ku nám vykročili.
"Ako nás našli?" Otočila som sa naspäť na Lydiu. "Ja som si vypla mobil." Obraňovala sa.
"Kurňa." Rukou som si prešla po hrudi a natrafila na prívesok. "Iba ja môžem byť tak sprostá." Silno som privrela viečka a dúfala, že sa mi to všetko len zdá.
