Enemies at first sight✔️

Sprcha

Mrznem.

A to si nerobím srandu. Každý milimeter môjho tela je studený ako ľad.

Musí byť okolo šiestej ráno. Slnko sa už pomaly dvíha a osvetľuje veľkú časť izby, ktorá určite nie je moja.

Perinu som si vytiahola vyššie, aby ma zahriala, ale nepomohlo to.

Potrebujem sprchu.

Vyskočila som z postele, čo bola veľká chyba. Hlava sa mi zamotala a ja som takmer spadla na zem. Zachytila som sa postele a narovnala sa.

Nemotorne som prešla ku dverám, ktoré som považovala od kúpeľne. Viedli ale na chodbu. Prešla som ku druhým, ktoré vyzerali rovnako.

Otvorila som si ich a uvidela nádhernú, do sivá sfarbenú kúpeľňu.

Kto do čerta má v kúpeľni telku?

Bola tu veľká vaňa vedľa vchodu do sprchy. Obrovské zrkadlo, umývadlo a záchod.

Nie je ničím výnimočná, okrem toho, že musí stať majland.

Rýchlo som zo seba zhodila ešte mokré oblečenie, čo spôsobilo, že mi bola ešte väčšia zima.

Prešla som ku sprche a otvorila sklenené dvere. Vošla som priamo do dverí a natočila sa doprava.

Bola tá sprcha zapnutá už keď som tu vošla alebo sa mi to zdá?

"Neber to zle. Ten výhľad sa mi naozaj páči, ale chcel som si užiť sprchu." Ozval sa za mnou hlas a ja som zamrzla.

Som nahá.

V sprche.

Francesco je za mnou.

Dostanem asi infarkt.

To najhoršie, čo som mohla urobiť, bolo otočiť sa. Ale oresne to som spravila.

Musela som sa uistiť, že sa mi to len nezdalo.

Keď som si ho všimla, ruky mu vyleteli na hrudník a hneď som sa otočila naspäť.

"Čo tu robíš!?" Vykríkla som. Asi som vystriezlivela.