"Áno"

4.3K 215 65
                                    

"Čo tým myslíš, že sú preč? Aká autonehoda?" Rozhadzovala Lydia rukami

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Čo tým myslíš, že sú preč? Aká autonehoda?" Rozhadzovala Lydia rukami.

"Francesco nás požiadal, aby sme išli za nimi. Uistili sa, že sú v bezpečí. Po ceste sme mali defekt a keď sme vyrazili, vedľa cesty bolo auto, v ktorom odišli. Obrátené naruby. Nikto nebol v okolí a bolo tam dosť veľa krvi." Povedal Cass.

"Toto sa nemôže diať." Lydia sa posadila a hlavu si zložila od rúk.

"Zoberiem si pár chlapov a pôjdeme prehľadávať okolie. Samuel, pokús sa nájsť niečo na kamerách." Dával rozkazy Cass.

On a nie ja. Pretože ja nemôžem. Nie som schopný čo i len povedať slovo.

Sú preč. Leonardo a Amira. Sú preč a ja neviem kde. Nemám ani najmenšiu šajnu, kde môžu byť.

Ak by som len išiel s nimi. Mal som ísť s nimi.

Ak by som nebol taký sprostý a nepokazil toto ráno, všetko by bolo inak. Požiadal som ju o ruku. Čo som si vôbec myslel?

S hlavou v dlaniach som sa snažil nájsť čo i len jeden nápad ako ich nájsť, ale nič. Nemám nič. Žiaden nápad.

Nemyslí mi to zreteľne. Ako by aj mohlo? Žena, ktorú milujem je preč a ja neviem kde. Nemám ako ju ochrániť.

"Francesco." Započul som Lydiu a zdvihol k nej zrak.

Neuvedomil som si, že plačem, dokým mi neutrela slzy z tváre. Ruky si obmotala okolo môjho krku a objala ma.

Zobralo každý kúsok sily, aby som sa nezosypal tu a teraz.

"Vedia sa o seba postarať." Zašepkala.

Jej slová ma ale neupokojili.

"Amira." Započul som Samuelov hlas a odtiahol sa od Lydii.

Pohľad som premiestnil na osobu od krvi, stojacu vo dverách. Jej tvár a ruky boli od krvi a na lícach mala zaschnuté slzy. Jej výraz bol prázdny. Telo bez duše.

"Amira." Rozbehol som sa k nej a zobral ju do náruče. Silno som ju zobral do objatia, kým ona tam iba stála.

"Amira, kde je Leo?" Započul som za sebou Lydiu. Odtiahol som sa od nej. "Amira?"

"J-ja..." Do očí sa jej vtreli slzy a iba zakývala hlavou.

"Nie." Započul som Lydiu. "Nie. Nie. Nie." Rukami si prikryla ústa.

Nie. Nie on.

"Je mi to tak ľúto." Po lícach sa jej spustili slzy. "J-ja som sa snažila ho zachrániť, ale....ja som ho...ja som..."

Než som sa k nej dostal a objal ju, predbehla ma Lydia. Objala ju a začala jej plakať do ramena, šepkajúc jej niečo.

Obe práve stratili niekoho, kto mal veľký dopad na ich život. Do pekla, veď aj môj život zmenil.

Enemies at first sight✔️Where stories live. Discover now