SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Osobné lietadlo bolo už pripravené vyraziť. Leo tak však nevyzeral. Stál pri schodoch a obzeral sa okolo seba. Neustále sa pozeral na hodinky. Hádam, že čaká, či sa ukážem.
Mohla by som sa teraz otočiť a utiecť. Nemohla by som sa už vrátiť naspäť do Londýna, ale existujú aj iné nádherné miesta.
Prečo sa ale cítim, že to nemôžem spraviť? Že sa mu nemôžem otočiť chrbtom?
Vykročila som smerom k lietadlu. Keď Leov pohľad dopadol na mňa, videla som úľavu v jeho očiach. Aspoň niečo viem z neho prečítať.
"Prišla si." Prehovoril, keď som bola už blízko pri ňom.
"Čo si čakal?" Nadvihla som zložku a zamávala ňou. "Všetko čo je v nej je pravda?" Nadvihla som obočím. "Každé jedno slovo?"
"Každé slovo."
"Tak potom by sme mali ísť." Vykročila som ku schodom, ale zastavil ma.
"Nemala by si sa namáhať." Natiahol sa pre moju tašku. "Nechaj ma pomôcť ti. Prosím." Podala som mu ju a uvidela som jeho úsmev. Po tých rokoch som už zabudla ako to vyzerá.
Vyšla som po schodoch a dostala sa do interiéru lietadla. Leo mi bol tesne v pätách.
"A ja som si myslel, že neprídeš." Započula som mužský hlas za mnou. Otočila som sa a uvidela známu tvár. "Moje meno je Cassian mimochodom. Môžeš ma volať Cass."
"Je to tvoj domáci maznáčik?" Otočila som sa na Lea. Tichší smiech unikol z jeho pier. Milujem ten zvuk.
"Nie sú náhodou s Lydiou sestry? Obidve si radi robia srandu z ľudí. Napĺňa to váš život?" Nadvihol obočím.
"Napĺňa." Podišla som k nemu a potľapkala ho po pleci. "A mimochodom Cassian, nabudúce ťa použijem ako štít." Prešmykla som sa okolo neho a zamierila na miesto pri okne.
Oproti mne si o chvíľu sadol Leo. Lietadlo sa dostalo do vzduchu a už sme boli na ceste.
"Mrzí ma, ako som sa k tebe choval."
"Prosím nerob to. Neospravedlňuj sa. Proste to nechaj tak ako to je. Nemôžeme už zmeniť tie veci, ktoré sa stali."
"Pravda." Pohľad premiestnil na výhľad za oknom.
"Môžem sa ťa na niečo spýtať?" Prikývol. "Ty a Lydia, bývate tam kde..." Zastavila som sa. Chcela som povedať jeho meno, ale zastavila som sa.
Klamala by som, ak by som nepovedala, že som naňho nemyslela. Myslela. V poslednom čase z nejakého dôvodu viacej. Niekdy v dobrom a niekdy v zlom. Niekdy to bolelo. Spomienky naňho.
"Žije vo Florencii, ak sa na to pýtaš. Nepríde do vianoc."
"Tak potom by sme si mali pohnúť a mať toto všetko za sebou." Poriadne som sa oprela o sedačku.
