SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pred piatimi rokmi....
Pozeral som sa na číslo, ktoré žiarilo na obrazovke. Trvalo mi dlho, než som ho získal. Teraz tu nad ním sedím už niekoľko minút. Váhajúc, či je dobrý nápad zavolať. Nemal by som. Mal by som ju nechať na pokoji. Nenávidí ma, tak prečo by si ma vôbec vypočula?
Už dávno som zabudol ako znie jej smiech a vyzerá jej úsmev. Je to už príliš dlho.
Riskol som to a zavolal.
Mobil som si priložil k uchu a čakal. Po pár pípnutiach to zdvihla.
"Áno?" Jej hlas zaznel z druhej strany. Zamrzol som. Moje ústa boli otvorené, ale nemal som na to, aby som sa jej prihovoril. "Haló? Je tam niekto?" V pozadí som započul, že sa prechádzala. "Lily si to ty?" Kto je Lily? "Dobre, nie je to vtipné." Potichšie sa zasmiala. "Fajn, zavesím." Už zaznela mierne otrávené. Aj to mi chýbalo.
Chýbala mi celá. Každá jej nálada a tón. Jej sarkazmus a hlúpe poznámky. Jej prítomnosť. Chýbalo mi prebúdzanie sa vedľa nej a zaspávanie s ňou. Pocit bezpečia.
"Ja..." Začal som, ale na druhej strane už bolo ticho. Hovor sa ukončil skôr, ako ma mohla vôbec počuť.
Musím ju nechať ísť. Zaslúži si lepšie. Lepšie, než mňa.
*****
"Tu je moja obľúbená neter." Otvoril som náruč a vletelo mi do nej malé stvorenie. Silno som ju objal a nadvihol na ruky. Jej malé rúčky si obmotala okolo môjho krku a do mojej hrude si zaborila hlavičku.
"Checco!" Zapišťala od radosti. Keď ešte nevedela poriadne slová, bolo pre ňu ľahšie ma volať Chcecco ako Francesco. Časom mi to ani už neprekážalo. Komu klamem, prirástlo mi to k srdcu.
"Nevyrástla si ty náhodou?" Odtiahol som sa od nej, ale stále ju držal na rukách. Prezrel som si ju. "Vyrástla." Druhou rukou som ju pošteklil a ona sa zasmiala.
Odhrnul som pramienky vlasov z jej tváre. Prstom som prešiel po jej odretom líci.
"Znova si spadla?" Zahanbene prikývla. "To je v poriadku." Upokojil som ju a znova objal. "Zahojí sa to."
"Francesco." Premiestnil som pohľad na matku, ktorá stála vo dverách, ktoré viedli do obývačky. "Čo tu robíš? Myslela som si, že sa z Florencie nevrátiš až do sviatkov." Podišla ku mne a venovala mi letmý bozk na líce.
Kebyže nemám malú Em na rukách, zadusila by ma, že som jej to nepovedal.
"Chcel som stráviť nejaký čas s Em. Je to až tak zlé?" Zasmial som sa.
