SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Prichádzam v mieri." Vo dverách som uvidela jeden pár rúk, než do izby nakukol Dominic.
"Čo tu do pekla robíš ty?" Postavila som sa z postele a podišla k nemu. "Myslela som si, že si v Rusku s Lydiou." Objala som ho okolo krku. Nesmelo ma objal naspäť.
"Francesco volal." Odtiahol sa a mne sa naskytol pohľad na neho v celej kráse. Klamala by som, ak by som povedala, že mi nechýbala tá jeho tvárička.
"Takže hovorí." Odfrkla som si. Sú to už dva dni, čo so mnou naposledy prehovoril. Dva dni prešli, a ani sa neprišiel pozrieť, či ešte stále žijem. Na raňajkách sa neukázal a večera nebola iná. Keď nebol zatvorený v pracovni, bol niekde preč. Nepovedal mi ani jedno slovo a mne z toho išli prasknúť nervy.
Áno, pobozkali sme sa, ale nech z toho nerobí tak veľké haló. Ak sa mi vyhýba iba kôli tej puse, naozaj by sa mal nad sebou zamyslieť. Aj tak to nič neznamenalo. Bola to pre mňa slabá chvíľka. Nebola som poriadne pri zmysloch.
"Áno, som tu kôli Marseille." Rukou si prešiel po vlasoch. "Plus, tvoj tím ma moc nemusí. Leonard ma zabíjal každý deň pohľadom, len čo som vstal."
"Samozrejme, že áno. Volá sa Leonardo a nie Leonard." Zasmiala som sa. "A čo je v Marseille?" Ruky som si preložila na prsiach.
"Nepovedal ti to?" Pokrčil obočím
"Povedať mi čo?"
"Máme Aaronovu lokáciu. Teda mali. Stratili sme ho pred dňom a zatiaľ žiadna stopa." Zamrzla som
"Vy ste čo?" Bez ďalšieho zaváhania som vybehla z izby. Prešmykla som sa okolo Dominica a mierila do pracovne. Neobťažovala som sa ani zakopať. Vletela som mu do pracovne. Videla som, že bol s niekým na telefóne, ale nezaujímalo ma to. "Kedy si mi chcel povedať o tom, že vieš kde sa nachádzal Aaron?" Vykríkla som.
"Ti richiamerò." (Zavolám neskôr) Položil, kým som sa ja k nemu blížila.
"Prečo si mi to nepovedal?" Povedala som naštvane. Jediná vec, ktorá ma prave teraz drží na uzde je....popravde neviem.
"Pretože som vedel, že by si reagovala presne takto." Odfrkol si a zaboril sa ešte väčšmi do stoličky. "Aj tak sme ho stratili, takže to bolo na nič."
"Jasné že bolo!" Dlaňami som udrela do stolu. "Všetko malo ísť cezo mňa pamätáš? Ak by si mi to iba povedal, mohli sme ho už dávno mať!" Zvýšila som naňho hlas.
"Neopovažuj sa na mňa zvyšovať hlas!" Rukami tresol o stôl, než sa postavil. Môže byť vyšší kľudne aj o tri metre a stále sa ho nebudem báť.
"Ja si môžem robiť čokoľvek chcem!" Rozhadzovala som rukami. "Môžem si kľudne zbaliť veci a vypadnúť odtiaľto, zobrať môj tím a spraviť to, čoho ty nie si schopný!" Krv vo mne sa začala variť a slová vychádzali sami od seba.
