SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. D...
Dopredu upozorňujem, že všetko, čo je v tomto diele, čo sa týka dejín, je vymyslené. Keďže dejepis nie je moja silná stránka, je možné, že tam budú nejaké hlúposti, ale berte to s rezervou.
Teraz si užite diel. <3
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V momente, keď som otvorila oči ma dobehla realita. Toto určite nie je moja izba. A ruka, ktorá je prehodená cez moje brucho, taktiež nie je moja.
Pomaly sa mi začal vybavovať včerajší večer. Ako som sa ale dostala do tejto izby, to naozaj neviem.
Predpokladám, že Francesco ešte spí, keďže každou sekundou sa mi ťažké dýcha, kvôli jeho ruke.
Pokúsila som mu ju dať zo mňa dole, ale dostala som iba nesúhlasné zamrmlanie.
Neviem, čo som mala robiť, a tak som spravila to najhoršie, čo ma asi mohlo napadnúť. Panvou som sa ho snažila posunúť o čosi ďalej, ale v ušiach mi zaznel jeho ston. Nemusela som dlho premýšľať nad tým, čo som práve teraz spravila.
"Nepokúšaj ma." Zasepkal mi hrubým, práve zobudeným hlasom.
"Máš príliš ťažkú ruku."
"Dobre." Jeho ruka zablúdila na bok, na ktorom som ležala a pritiahol si ma ešte bližšie. Na pokožke na krku som som zacítila jeho dych a neskôr aj jeho pery. "Som rád, že si ostala."
"Nemala som moc na výber. Tvoja ruka je naozaj ťažká. Nechcel si ma pustiť."
"Ako si sa vyspala?" Zašepkal mi do kože.
"Mhm." Zaklonila som hlavu a dala mu prístup väčší ku môjmu krku.
"To beriem, ako dobre." Zasmial sa. "Nemyslíš si, že by sme mali vstávať?" Pozrela som sa naňho cez rameno.
Celou silou som ho chytila za ruku a prehodila ju preč. Pretočila som a obkročmo si naňho sadla a ihneď si uvedomila, že som jediná, ktorá má oblečenie.
"To je moje tričko?" Zamračil sa a ruky premiestnil na moje boky.
"Nie?" Zahryzla som si do pery, aby som zadržala smiech.
Než som si uvedomila, čo sa deje, Francesco ma chytil za ruky prehodil si ma popod seba. Zhíkla som pri kontakte chrbta s posteľou. Ľahol si priamo medzi moje nohy a usmieval sa od ucha k uchu. "Vyzeráš v ňom lepšie ako ja." Naklonil sa ku mne. Letmo mi perami prešiel po tých mojich. Stihol by oveľa viac, keby sa dvere do izby nerozleteli.
"Bože!" Započula som známy chlapský hlas.
Francesco nezaváhal a ihneď z popod nás vytiahol perinu, ktorou ma zakryl.
"Čo tu do pekla robíš?" Povedal podráždene Francesco.
"Ja? Čo tu robíš ty?" Povedal vystrašene Samuel. "Je desať hodín!"
