Zberatelia tajomstiev ✔

Prológ

Media: rozprávačka 

Prológ

Poznáte ten pocit, keď viete niečie tajomstvo a vkuse vám vŕta hlavou, prečo to tají? Prečo práve toto považuje za svoje tajomstvo, ktoré chce udržať pred niektorými ľuďmi, niekedy najlepšie pred zvyškom sveta?

Ja áno. A, bohužiaľ, veľmi dobre.

Poznám všetky tajomstvá. Každého a jedného človeka, ktorého som kedy stretla. A ak som stretla aj vás, tak aj vaše. Ak sa čudujete, ako to je možné a uisťujete sa, že vaše tajnosti nepoznám, ubezpečujem vás, že to platí aj na vás. Nemyslite si, že ste výnimka. Nemusíte sa teraz báť, že ich proti vám použijem. Nikdy som totižto nikomu nič nevyzradila. Všetky tajomstvá zostali bezpečne u mňa. V mojej hlave, niekde hlboko, kde ich strčím a nechcem sa nimi viac zapodievať.

Je to zvláštne, keď prejdem po chodbe a viem, že tento chalan podvádza svoju babu a tento tu schováva vo svojom stole, zastrčenú za poslednou zásuvkou, zásobu trávy. Tamto dievča má problémy s členkom, ale predstiera, že je v poriadku, len aby mohla byť v tíme roztlieskavačiek a byť obľúbenou. Aké povrchné. Ktovie ako sa jej bude robiť pyramída až bude rada, že na ten členok môže vôbec stúpiť. Oh, a tamtá tam, áno, tá s hnedými vlasmi, sa bojí povedať priateľovi, že je v tom, lebo si je istá, že by ju opustil.

Prečo im nepomôžem, keď viem o ich tajomstvách a tým pádom aj o ich problémoch? No pretože to nie je moja vec. A ešte k tomu existuje taká vec, ktorá sa volá pud sebazáchovy. Ale vážne. Ako by ste reagovali, keby som za vami prišla, že vám chcem pomôcť, lebo viem to a to? Nadšení by ste asi neboli, že? Stavím sa, že v prvom rade by ste na mňa vyleteli, čo sa starám do vašich vecí. A potom by prišiel ten moment, kedy by ste sa ma opýtali, ako to viem. Kto mi to povedal? Kde som to započula? Hm, nepovedal mi to nikto, proste to viem. Tejto odpovedi by nikto neveril. Takže by ste si asi mysleli, že niekoho kryjem, ale mám dobré srdce a chcem vám pomôcť, aj keď o to nestojíte. Kebyže vám poviem pravdu, pozriete sa na mňa ako na hlupaňu alebo ma vysmejete. Dajme tomu, že by som trvala na svojej pravde, ktorá je pre mňa pravdivá ako každá iná pravda pre vás. Bola by dosť veľká pravdepodobnosť, že skončím v blázinci. O to nestojím, nie, ďakujem. Vaše tajomstvá mi znepríjemňujú deň a život aj bez toho, aby som si to zhoršovala sama.

Práve keď som sa dostala ku svojej skrinke, prebehol popri mne reprezentant futbalového mužstva a rozhadzoval pri tom rukami ako šialená opica. Ani ma nezaregistroval a tak som sa ani nečudovala, že som to schytala do ramena. Iba som nad tým nepatrne pokrútila hlavou g grimasou na tvári a otvorila skrinku. Možno sú moje členky úplne v poriadku, ale roztlieskavačka nie som a obľúbená už vôbec nie. Toto môžete pridať k dôvodom, prečo nikomu s tajomstvami nepomáham. Kto by stál o pomoc odo mňa? Som vzduch, ktorý sa s nikým nebaví. Moja najlepšia kamarátka sa odsťahovala krátko ešte predtým, ako sa u mňa prvýkrát prejavila schopnosť vedieť tajomstvo. Kamarátstva s ostatnými upadli časom, keď som sa utiahla do úzadia, lebo som nevedela, čo mi povedali oni a čo som si vypočula z ich hláv a bolo toho na mňa priveľa.

Takto to bolo lepšie. Samotárske, ale lepšie.

Vybrala som si učebnice matiky a ignorujúc ľudí na chodbe som sa pobrala do triedy. Moji spolužiaci nazývali matikára divným. Pre nich bol. Ja som vedela jeho tajomstvo. Keby vedeli, že ho opustila manželka a že sa kvôli tomu cíti nedocenený, možno by pochopili, prečo je niekedy nesústredený a miestami nervózny. Ja to chápem. Viem si domyslieť, že jeho myšlienky lietajú k jeho žene. No ostatní nemajú šancu. U niektorých jedincov som si dokonca istá, že i keby dokázali to, čo ja, tak by ho ani tak nepochopili. Skôr by to ešte zhoršili.