Zberatelia tajomstiev ✔

XLV. Veľká chyba Setha Drammela

Media: mladý Seth Drammel

Soundtrack: Willyecho - Welcome to the Fire 

Veľká chyba Setha Drammela 

Kráčal som pomedzi kríky a stromy. Stúpal som po ihličí a tráve. Bolo zbytočné nenarobiť hluk a snažiť sa našľapovať obozretne a pomaly. Mohol by som byť i neviditeľný či nehmotný, vedeli by o mojej prítomnosti. Vedeli by aj to, že som nebol sám a odkiaľ prichádzam. Dvaja z troch členov kempujúcej rodiny na sto percent vedeli, kto sa k nim blíži. Cítili nás, ako sme my cítili ich. Iným spôsobom, no stále sme si boli vedomí prítomnosti toho druhého.

Zastavili sme odhadom asi päťsto metrov od táboriska. Nebolo kam sa ponáhľať. Boli sami v lese, ich domov bol zničený a nemal im kto pomôcť. Boli nám vydaní na milosť a ani o tom netušili.

Zhlboka som sa spokojne nadýchol a otočil sa k Royovi, statnému a robustnému Spektru, ktoré držalo pred sebou za ramená trasúceho sa mladíka. Pozrel som sa priamo na neho a cítil mierny odpor. Čarodejníci sa vždy pýšili svojou silou a nadradenosťou. A hľa, jeden z nich sa v našej prítomnosti trasie ako osika. Úbohé. Kde je tá sila? Kde sú známky jeho hrdosti? Nikde. Bol to len urevaný mladý muž, ktorý bol strachom úplne bez seba. Ak by som sa ho teraz niečo opýtal, bol by rád, keby mi vedel povedať svoje meno bez toho, aby sa mu zadrhol hlas. Keby ho Roy nebol držal, možno by sa neudržal na nohách. Alebo ho možno podcenil. Bola šanca, že by sa bol rozbehol na útek. Hoci sa neponáhľal, nemal ani toľko času na to, aby to zisťoval.

„Je to tam?" ukázal som smerom, ktorým sme mali namierené? Otázka smerovala mladému čarodejníkovi s tmavými vlasmi a hlboko vsadenými modrými očami na bledej tvári. Trvalo mu pár sekúnd, kým si uvedomil, že otázka bola určená jemu.

Trhane prikývol. „Mapa neklame. Mapa neklame," hovoril rýchlo.

Letmo som sa pozrel na Mapu túžob a pozrel sa na bodku ukazujúcu môj vytúžený cieľ. Nič som nechcel viac ako Spektrálnu dýku. Jej nájdeniu som zasvätil takmer celý svoj život, bola to jediná nemenná vec, ktorú som musel mať.

„Dúfam, že to tak je," odvetil som mu na to pomaly, ako som skladal a odkladal mapu. „Lebo ak mapa klame, tak si tým pádom klamal aj ty," môj tón sa zmenil na varovný s náznakom hrozby. Ak klamal, nedopadne dobre. Keby ma tento zasran podrazil takto blízko cieľa, netušil som, čo by som mu bol schopný urobiť.

„Určite hovorí pravdu! Ak po tom túžite, je tu. Musí byť!" dušoval sa a ja som sa bavil nad jeho zúfalou snahou zostať nažive. Bolo až príliš jednoduché nájsť, uniesť a kontrolovať ho. Až smiešne jednoduché.

„Nech to tak teda je. Lebo ak nie, zomrú dnes štyria ľudia."

„Pane, cítime predsa len troch," ozval sa opatrne Roy. Vždy bol taký nesvoj, keď ma opravoval. Vedel, že sa mýlim málokedy a dokonca som jeden z tých ľudí, ktorých poznal, ktorí vedome a dobrovoľne používali svoj mozog. Robil to nerád, videl som to na ňom.

„Oh, ja viem. Lenže ak tam nebude, čo hľadám, tak..." pokrčil som plecami. „Nemám rád zlých informátorov. Zdržujú ma," povedal som ledabolo a sledoval, ako mladý neutrálny čarodejník Seth Drammel ešte viac zbledol od novej várky strachu. Nedokázal ani len prehovoriť a znova a znova prisahať a sľubovať, že mapa funguje.