Zberatelia tajomstiev ✔

XX. Nepozvaní hostia

Media: Aaron Foster

Soundtrack: Phantogram - Cruel World

Nepozvaní hostia

Videla som, že sa JJ-ovi niečo preháňa hlavou už keď prišiel s tým, či sa vonku neporozprávame osamote. Neušlo mi ani to, akým pohľadom nás vyprevádzal Chris. Jeho úškrn sa nedalo nevšimnúť si. Dopekla, musel myslieť na nejaké dvojzmysly alebo čosi na ten spôsob, ako keď si v Denveri myslel, že niečo s JJ-om mám.

No prosím pekne! Simone Gahammová, grambľavá zelenáčka, a frajerka úžasného Jasona Jared Knighta? Vtedy niečo nemysliteľné. Teraz? Asi rovnako.

Chris si musel myslieť, že náš rozhovor sa bude schyľovať k niečomu, čo potvrdí jeho domnienky, že spolu niečo máme. Musím sa priznať, že i moje myšlienky k tomu raz, dvakrát či takmer celú cestu ku zrázu zabiehali.

Nakoniec k ničomu takému nedošlo. Namiesto toho ma presviedčal, aby som ušla. Jeho obavy dávali zmysel a naozaj som mu nechcela pridávať na trápení tým, že sa bude strachovať aj o mňa. Ale nevhodnejšiu chvíľu na presviedčanie si naozaj nájsť nemohol. Akurát som sa rozhodla, že už nebudem utekať a on mi ponúka presne túto možnosť.

Nie.

Simone Gahammová zostáva bojovať. Možno nie v prvej fronte, zrejme niekde vzadu, ale predsa len! Nemohla som len tak odísť. Po tom všetkom by sa mi nikto nečudoval a zrejme by ma ani za toto rozhodnutie neodsudzovali, ale napriek tomu, čo sa mi prihodilo, som nedokázala utiecť. To, čo som povedala pánovi Fosterovi, som myslela vážne.

Nie som hrdinka, ale musím niečo urobiť.

Keď som JJ-ovi dala jasne najavo, že nikam nejdem a on zo seba dostal akúsi formu ospravedlnenia a poďakovania, mala som pocit, že na chvíľu sme sa dokázali rozprávať ako kedysi. Bez toho, aby sme cítili blížiacu sa hrozbu a aby sme boli plní výčitiek voči tomu druhému.

Aj ja som chcela, aby sme to prežili. Priala som si, aby sa mu nič nestalo, lebo som veľmi dobre vedela, že to nikdy nemal ľahké. Trochu ma mrzelo, že som sa to dozvedela od Chrisa a nie od neho samotného. Chápala som jeho potrebu udržať to tajomstvom i to, že sa s ním rozhodne podeliť až bude pripravený.

Čo som však chcela ešte viac bolo, aby boli veci ako predtým.

Aby sme boli Zberateľ tajomstiev a zelenáčka na ceste do druhej Rezervácie. Aby som ho otravovala miliónom otázok, ktorým som nerozumela. Aby ma oslovoval množstvom prídavných mien, ktoré neboli vždy lichotivé. Aby si zo mňa robil srandu ohľadom mojej kondičky. Nie, počkať, to si robil aj teraz.

Bodaj by sme druhú Rezrváciu našli celú a plnú ľudí, s ktorými vyrastal a ktorých považoval za rodinu. Bodaj by toto leto bolo plné tréningu a učenia. To by som brala rozhodne viac ako toto peklo, ktoré si pre nás pred stáročiami pripravili Theo s Keithom. Tí dvaja nás obrali o pokojný život vo svete, kde vládne rovnováha. Pripravil pôdu pre to, aby sme sa do tohto problému dostali tak hlboko, ako sa len dalo. JJ svojou krvou a ja tým, že som v zlý čas bola na zlom mieste.

Nebolo cesty späť. Ak chceme naše životy naspäť, musíme o ne bojovať. Obaja sme vedeli, že ani jeden z nás sa z tohto boja nechystá vycúvať.

Chcela som mu toho povedať toľko. Chcela som, aby vedel, že nie je ničomu na vine a že som ho nikdy nevinila z toho, že som bola posadnutá a zabitá. Nikdy nemal moju krv na rukách. K tomu som sa však nedostala.