Zberatelia tajomstiev ✔

VI. Do Večného mesta

Media: Aaron Foster

Soundtrack: Erik Jonasson - Like a Funeral

Do Večného mesta

Hoci som bola prítomná pri všetkom, odkedy som sa prebudila ako Genevieve, bola som prekvapená, keď som sa prebudila v Centre a odrazu bola sama sebou. Pohybovať sa tak, ako chcem, a rozprávať nahlas vlastné myšlienky, bolo pre zmenu veľmi príjemné a rozhodne som túto zmenu uvítala. Napriek tomu som prvé sekundy po prebratí čakala, že niekto prevezme kontrolu. Keď sa nikto neozýval a všetko som mohla ovládať sama, nemohla som tomu úplne uveriť. Kedy to bolo naposledy, čo som sa mohla slobodne hýbať?

Genevieve ma vytiahla z Nikde a dala mi možnosť nebyť od všetkého odstrihnutá, čo som považovala za láskavé a nepríjemné zároveň. Celý čas som sa cítila, ako keby som od vonkajšieho sveta bola oddelená sklenenou stenou. Všetko som videla i počula, no nebola som toho súčasťou. Bolo jedno, čo si o situácii, ktorá sa riešila, myslím alebo čo by som k tomu povedala. Ja som nebola vo velení.

Môžeš sa pozerať, Simone.

Ale nemôžeš zasiahnuť.

Dofrasa.

Počas kúzla, ktoré ma malo dostať späť k ovládnutiu vlastného tela, som opäť prepadla do čiernoty. Zľakla som sa, že je so mnou opäť koniec a tentoraz ma zo smrti nevykúpi ani mocná čarodejnica ako bola Genevieve. Preto ma prebudenie sa v mäkkej posteli a počutie Chrisovho hlasu upokojilo. Po dlhom čase som pocítila niečo, čo by sa dalo prirovnať k radosti a spokojnosti.

To, čo sa dialo vo svete a ľuďom okolo mňa, mi bránilo, aby som pocítila absolútne šťastie. Nemohla som sa tešiť, keď som vedela, že okolo mňa umierajú ľudia a len ja som mala to šťastie, že som sa vrátila späť. Aj napriek tomu som si užívala fakt, že sa už nemusím vznášať Nikde a že moje telo je len moje.

Nemusím sa oň s nikým deliť.

Nemusím byť za sklenenou stenou nepočutá.

Theo bol ale iný prípad ako Genevieve. Nedovolil mi byť prítomnou pri ničom. Zavrel ma do útrob mojej mysle a všetky zmysly ovládal len a len on sám. Prevzal úplnú kontrolu a nemienil dovoliť, aby sa ku mne dostal čo i len najmenší podnet zvonka.

Pre komunitu Zberateľov tajomstiev som však nebola cenná preto, čo sa dialo vonku, ale kvôli tomu, že som videla Theovu myseľ zvnútra. Každá a jedna jeho schránka doteraz zomrela a ostala mŕtva. Nie, zmizla. Keď opúšťal moje telo, nečakal, že ja budem iný prípad. Dofrasa, ani ja som si v posledných chvíľach svojho života nemyslela, že vlastne nie sú posledné! Prepočítal sa. Absolútne nerátal s tým, že by si ma Genevieve vybrala ako svoju schránku a tým ma zachránila. Tým pádom som bola jediným existujúcim človekom, ktorý mohol prehlásiť, že videl pánovi Spektier do hlavy.

Niežeby to bolo niečo, čím by som sa chcela chvastať.

Liečiteľky zhodnotili, že môj zdravotný stav je dostatočne v poriadku na to, aby som sa mohla dostaviť do Siene Rady a vypovedať vo veci Theových tajomstiev, ktoré si starostlivo strážil. Pán Foster spolu s Chrisom ma odprevadili, ale ľudský trkvas nemohol vojsť dnu spolu s nami. Aspoň mi zaželal veľa šťastia. Keď sa otáčal na odchod, zdalo sa mi, že ticho dodal niečo v tom zmysle, že mi praje aj málo bolesti. Vyľakane som sa pozerala pred seba a po chrbte mi prešla ľadová triaška, ktorá so zimou koncom júla nemala absolútne nič spoločné.

Málo bolesti? Čo to malo byť za výsluch? Veď som sa im všetko chystala povedať dobrovoľne! Mučenie naozaj nebude potrebné.

Pán Foster mi upokojujúco položil ruku na chrbát. „Neboj sa. Nie je to príjemná metóda, ale zvládneš to. Vravel som im, že nemáš dôvod klamať a vymýšľať si, ale tí idioti sú príliš tvrdohlaví," po týchto slovách sme spolu vošli dnu. Vôbec ma neupokojili. Skôr si dovolím tvrdiť, že na mňa mali opačný účinok.