Zberatelia tajomstiev ✔

III. Zberači a Zberatelia nie sú to isté!

Media: Simone Gahamm

Soundtrack: Imagine Dragons - Mouth of the River 

Zberači a Zberatelia nie sú to isté!

Nakoniec sme predsa len išli ku mne domov.

Každé a jedno miesto, ktoré som navrhla, JJ zamietol a ani sa neobťažoval vysvetliť prečo. Celý čas hovoril len o tom, ako chce iba zistiť či bývam v jaskyni, či v normálnom dome, keď som doteraz nevedela, kým som a ako svet funguje tam vonku. Bolo mi však jasné, že sa ku mne chcel JJ votrieť tak, ako včera ku Chrisovi.

Hneď ako vošiel, namieril si to do kuchyne a určite chcel vidieť, v akom stave máme chladničku, keďže si to veselo šikoval práve k nej. Schytila som ho za lakeť a ťahala preč. Čo si myslel? Že nás sem príde vyžierať? A čo potom? Bude mi hovoriť o tom, aké máme hnusné jedlo, tak ako ohovoril Chrisove pivo? Ani náhodou! Naše jedlo ani zďaleka nemohol prirovnávať k tomu pivu!

Chcela som ho nasmerovať do obývačky, no kým som zatvárala dvere na kuchyni, JJ už bol skoro na poschodí a kým som ho dobehla, vchádzal do mojej izby. Drzák jeden drzý, nevychovaný! Normálne som mala v tej chvíli chuť Mii poďakovať, že mu do tej limonády napľula.

„Nehanbíš sa len tak prechádzať sa po cudzom dome, ako sa ti zachce?" spýtala som sa s rukami v bok, keď si prezeral moju izbu.

„Nie je cudzí, patrí predsa tvojim rodičom," odvetil. „Máš to tu pekné," zhodnotil a ja som zostala prekvapená. Čakala som, že to tu okomentuje.

Nechala som ho tak, nemala som chuť ani čas sa s ním handrkovať o tom, kde mi všetko vysvetlí. Stratila by som čas, ktorý sme mali, kým sa nevrátia rodičia. Asi ťažko by som im vysvetlila prítomnosť neznámeho chlapa v mojej izbe.

Sadol si na kreslo pri mojom písacom stole a otočil sa ku mne, keď som si sadala na posteľ. Pustil sa do stručného vysvetľovania najdôležitejších a základných vecí, ktoré by som mala podľa neho vedieť.

„Takže Zberači vedia tajomstvá každého človeka, ktorého stretnú. Najlepšie odhalia tie najväčšie a najčerstvejšie a čím viac do minulosti ideš a čím nepodstatnejšie tajomstvo je, tým ťažšie je pre Zberača odhaliť ho. No my si naše tajomstvá navzájom nevidíme," zhrnula som po jeho výklade.

„Chcem zomrieť!" skríkol úplne vážne. Krútil hlavou a vyvaľoval na mňa oči, akoby som nebola normálna. Čo som povedala zle? „Toto snáď nie je možné. Si stratený prípad, Simone."

„Čo? Čo sa deje?"

„My neoberáme jablká ani nekľačíme v jahodových záhonoch! My sme Zberatelia. Cítiš ten jemný rozdiel medzi zberačmi a Zberateľmi?" divo gestikulovať a zrejme so mnou pomaly, ale isto, strácal trpezlivosť.

„Dobre, tak som sa pomýlila v jednom slovíčku. Podstatu som však vystihla, nie?" našťastie pre mňa prikývol, i keď nie veľmi nadšene. „Prečo? Prečo nevieme tajomstvá jeden druhého?" to ma naozaj zaujímalo. Keby to tak nebolo, mohla som sa všetko dozvedieť z jeho hlavy oveľa jednoduchšie a o dosť rýchlejšie.

„Volá sa to dôvera. Ak chceme, aby ostatní vedeli naše tajomstvo, tak to povieme. Ak nie, tak nie. A ľahšie sa hľadajú noví Zberatelia, keď vieš, čo máš hľadať, respektíve nehľadať."