Zberatelia tajomstiev ✔

XLIII. Zastávka pre suveníry

Media: James Bright - Jackson

Soundtrack: Cheat Codes - Adventure

Zastávka pre suveníry

Trvalo presne päť dní, kým sa Rada dala úplne dokopy a prekonala vzniknutú situáciu, ktorú spôsobili Brightová s Kolom. Jediné pozitívum, ktoré v tom Aaron videl bolo to, že členov tajnej misie nevypočúvali dlho a podrobne. Neboli z ich konania nadšení, ale ani ich nepotrestali. Aaron dostal výstražné varovanie, že ak ešte raz pôjde poza rozhodnutia Rady, tak nielenže opäť príde o svoje postavenie, ale dokonca to budú riešiť radikálnejšie. Nepovedali, čo presne tým mysleli, ale on tvrdil, že mal istú predstavu a nepáčila sa mu.

Myslieť si ale, že členov misie budú brať zľahka a nenechajú ich vyžrať si následky, bolo naivné. Na niečo také mali zrejme času dosť. Dvojčatá už neboli súčasťou hliadky a tí dvaja, ktorí boli s nimi v dvojiciach tiež nie, keďže ich nenahlásili. Netušil som, či ich Aaron niečím podplatil, alebo sa im vyhrážal, no za celý čas, čo boli preč, ani necekli. Namiesto toho mali vypomáhať v kuchyni a hneď po tom udržiavať poriadok v uliciach. Neboli tým nadšení a najradšej by tými lopatami na odhrabávanie snehu trepli nejedného Staršieho po hlave, ale boli radi, že ich za hrubé porušenie zákazu vykázania nehodili do väzenia. Ja osobne by som ďalších ľudí, na ktorých mi záleží, za mrežami nezniesol.

Lukas bol na piaty deň oslobodený od týchto povinností. Starší sa rozhýbali. Rozhodli sa urobiť krok, o ktorom Foster hovoril, že mali urobiť dávno. Čakal som však, že to bude hovoriť nadšene, že sa konečne niečo deje. Vyzeral však pochmúrne a naštvane. Viac ako zvyčajne.

Povolal si Lukasa a mňa do miestnosti vedľa Siene, ktorú mu priradili. Cestou tam som Lukasovi ukázal divné dvere bez kľučky a ani on, vnuk Hlavného Staršieho, o takýchto nikdy nepočul.

„Ktovie, čo tam skrývajú," zamyslel sa. „Určite nie je prázdna. Som si istý, že ju na niečo využili. Dedo však nikdy nepovedal nič o dverách bez kľučky. Možno sa otvárajú iba určitým ľuďom alebo nejakým magickým predmetom."

„Čo ak tam sú najväčšie tajomstvá Hlavných Starších?" nadhodil som.

„Teraz vyzerajú ešte lákavejšie ako pred chvíľou. Chcel by som vedieť, ako vyzerá ich úroveň. Rád by som to zažil, aspoň na pár minút. Ale nikto z nich ti nepovie, aké tajomstvá sveta odhalili touto úrovňou," dodal sklamane.

Nič iné sa ani nedalo čakať. Zberatelia sú tajnostkári, v tom mal trkvas pravdu. Chránime nielen cudzie tajomstvá, ale i svoje a tie ešte viac. Ja ale v porovnaní s nimi nie som nič. Od Starších všeobecne človek ledva niečo dostane, pokiaľ to sami nechcú. Tajomstvá svetov ostávajú a zomierajú s nimi. Nikto iný sa k nim nikdy nedostane, pokiaľ sa ho netýkajú.

Po príchode do Aaronovej kancelárie, ako to nazval, sme boli všetci traja v šoku – okrem Aarona. V strede miestnosti bol okrúhly stôl, na ktorom boli porozhadzované papiere a mapy. Poličky skríň boli preplnené zvitkami, zväzkami, knihami a štósmi papierov. Niektoré boli ešte v škatuliach, o ktorých som si bol istý, že som ich videl pred vstupom do väzenia, ktoré sa maskovalo ako sklad. Musel ich priviesť odtiaľ, aby ich tu mohol študovať. Netušil som, že sú až také podstatné.

Škatule boli popísané čiernou fixkou menami rodín. Pohľadom som rýchlo našiel aj tú so svojím menom a ani ma neprekvapilo, keď ich bolo viac ako jedna. Dlho som sa pri nich ale nezdržal. Lukas na Jamesa vyvaľoval oči, ja som sa znepokojene zamračil.

Čo tu chcel?

Pomýlil si Aaron svoje dieťa? Jeho bola predsa Charlotte, nie James.

Malý Bright-Jackson nám na pozdrav kývol hlavou. Odpustil si akúkoľvek poznámku, akými nás zvykol častovať, keď nás zbadal. Prekvapene sme sa na seba s Lukasom pozreli. Zrada Eileen sa na ňom musela rozhodne poriadne podpísať tak ako na mne Simonina smrť. Keby som bol JJ-om pred leta, určite by som neodolal podrýpaniu si do neho.