Zberatelia tajomstiev ✔

XXVIII. Sála A: Sen

Media: Theo

Soundtrack: Lorde - Everybody Wants to Rule the World

Sála A: Sen

Veľké dvojkrídlové dvere obrovskej siene sa rozrazili a dnu vošiel Keith. Pohľad na jeho vysmiatu tvár bol desivejší ako keď bol celý od krvi, lebo mi prišiel absolútne neprirodzený. Jeho pokožka nebola nezdravo bledá a jeho tmavé oči neboli orámované ešte tmavšími kruhmi pod nimi. Nemal na sebe ani kvapku krvi a dokonca kráčal vystretý. Keith, ktorého som si pamätal z Horného mesta, bol preč.

Namiesto neho k nám mierila jeho pozitívna, uhladená verzia v obleku. Rezko si k nám kráčal a obzeral sa na Spektrá a Temných vôkol seba. Niektorých iba oslovil, pri iných sa pristavil a vymenil si s nimi pár slov.

Obrátil som sa na Thea, rovnako v obleku, ktorý sa na svojho brata pozeral ako na zjavenie. V tvári mal výraz prekvapenia a radosti zároveň. Avšak videl som na ňom, že tomu akosi nechce uveriť, hoci si dobre uvedomoval, čo Sen dokáže.

„Sníval si o tom, že Keith má dvojča, ktoré nie je naladené na zradu a vraždenie?" spýtal som sa ho a obozretne sa pozeral okolo seba. Okolo mňa stáli samí nepriatelia a za chrbtom som mal pódium. Cítil som sa zahnaný do časti miestnosti, odkiaľ som nevidel únik.

Theovi moje obzeranie sa okolo seba neušlo. „Neboj nič, JJ. Nemôžeš zomrieť. Splní sa predsa tvoja realita. Aspoň časť z nej, keď sme tu dvaja. Sen musí vyhovieť i mne."

Jeho slová má trochu upokojili. Nemohli ma zabiť, ale čo by im bránilo ublížiť mi? Zatiaľ to však vyzeralo, že ich nielenže nezaujímam, ale že si ma dokonca ani nevšímajú.

„Ja si myslím, že si všetku mágiu Sna vypotreboval na túto frašku," mávol som rukou ku Keithovi, ktorý práve s niekým žartoval. Čože? Pokrútil som nad tým neveriacky hlavou. Myslel som si, že budem veriť v zázraky, keď som sa dozvedel, že Simone je nažive. Ale až  pohľad na Theovho brata v tejto realite ma v ne donútil uveriť úplne. Pretože žartujúci Keith bol nereálny a nemožný a predsa pred nami stál.

„Nemrnči, dobre? Aj na teba príde rad a žiaľ netuším, čo sa ti v tvojej hlave mohlo snívať, kým si spával v Meste snov. Čo je horšie, nevieš to ani ty. Som veľmi zvedavý, čo prinesie tvoja časť reality," podotkol a znel podráždene. Nemal rád, keď nevedel, čo má čakať. A v tomto prípade mohli mať moje sny katastrofálne následky pre svet.

Zarazilo ma však niečo, čo Theo povedal.

„Realita? Chceš mi povedať, že toto – toto – je realita, ktorá bude, no... reálna, až nás Sen vypustí von?"

Theo prikývol a ja som sa znova pozrel na Keitha s neveriacim výrazom v tvári. Tento chlap sa stane skutočnosťou? Veselý Keith v obleku?! Nech ma na mieste porazí! A čo sa tu vlastne deje? Všetci v sieni sa bavili, stoly, ktoré boli uložené pred pódiom, boli plné jedla a pitia. Dokonca som zahliadol aj misu s punčom. Hlavou mi prešla myšlienka, že by som si kus dal, aby som lepšie spracoval informáciu, ktorú som sa práve dozvedel. Po miestnosti boli porozmiestňovaní predstavitelia temnej strany, drvivá väčšina s pohárom rôznorodého alkoholu v rukách. Niečo oslavovali. Čo také? Že Keith už nie je vraždiaca mašina? Oh, nie, lebo v tejto realite ňou asi ani nebol.

„Čo si si to, doriti, vysníval?" precedil som pomedzi zuby a čakal, kedy si ma niektoré zo Spektier všimne a rozhodne sa mi chrstnúť šampanské do ksichtu a následne na mňa zaútočiť. Za ten krátky čas som ale nadobudol, že tam nikomu nevadím. To si ale Theo isto nevysníval. Nemohol ma predsa vystáť a žil som iba preto, aby ma mohol vo vhodnom okamihu zabiť. S takýmto Keithom na svete by na to ale nemal dôvod, nie?