Zberatelia tajomstiev ✔

XLVII. 1:0 pre Thea

Media: Theo

Soundtrack: "In The End" Linkin Park Cinematic Cover (feat. Jung Youth & Fleurie)

1:0 pre Thea

Existovala možnosť, ako mu zabrániť vyhrať. Nezahŕňala však moje prežitie. Musel som umrieť, aby som zachránil tých, ktorí ešte mohli byť zachránení. Theo nijako nepovedal, čo sa chystá urobiť s dýkou a prečo ma potrebuje mŕtveho, ale nemusel som byť génius na to, aby som si domyslel, že to nebude nič dobré.

Musel som zomrieť skôr, ako ma zabije on.

K tomu však nikdy nedošlo. Krátko po tom, čo odniesli Eileen, sa pri mojej cele zjavil Seth. Prišiel ticho, takmer som ho nezaregistroval. Zastal pred mojou celou a jeho dlhý plášť sa mu ešte raz obtrel o členky. Vyzeral takmer smutne, ale predsa odhodlane. Žeby ma ľutoval? Naozaj? Temný? To určite.

„Musíš zomrieť, Knight," povedal mi ticho, ale pevne, predtým, ako ma akýmsi kúzlom omráčil a moje vedomie sa so mnou znova raz na chvíľu rozlúčilo. Mojou poslednou myšlienkou v cele bolo, že až sa ponorím do temnoty najbližšie, tak sa z nej už nepreberiem.

● ○ ●

Po tom, čo som otvoril oči, som ako prvé zbadal seba samého. Theo sa rozhodol ukončiť môj život a získať svoj triumf vo svojej prepychovej pracovni. Sedel som pred obrovským oknom, vypĺňajúcim celú zadnú stanu miestnosti, ku ktorej som bol pri prvom stretnutí s Theom otočený chrbtom. Jeho pracovňa bola rozsvietená a teda som nevidel na druhú stranu skla, ale seba samého. Ohľadom môjho častého výroku, že vyzerám úžasne, by sa so mnou mohol môj matný odraz teraz hádať a vyhrať.

Vyzeral som biedne. Na veľkej, drevenej stoličke som sedel zhrbený, akoby som na ramenách niesol neskutočnú ťarchu. A možno to tak naozaj bolo. Zo všetkých potomkov, ktorí kedy boli a ktorí by mohli byť, som bol práve ja tým, kto sa stal úplne posledným synom, ktorého Theo chytil. Keby to bol niekto iný, tiež by myslel na to, že vo svojich posledných momentoch vyzerá dobito, strapato a úboho? Myslel by na to, že dokonca vyzerá ako zlyhanie, za ktoré ho mnoho ľudí celý život považovalo?

Zrejme nie. Možno by bol lepší ako ja. Dosiahol by viac bodov. Mal by viac priateľov. Lepšie kontakty. Starší by mu viac dôverovali s tajomstvami, ktoré sa ho týkali. Bol by menej dôverčivý a viac si všímal detaily. Možno by sa na toto miesto ani nedostal. Alebo by možno Thea porazil.

Lenže ja som bol len ja a bol som tu. Paralyzovaný v tejto polohe, schopný pozerať sa na seba v odraze okna, za ktorým vládla tma, a čakať. Jediné, čo som v danej chvíli mohol robiť, bolo čakanie na smrť, ktorá prinesie víťazstvo nepriateľovi, ktorý ma obral o všetko.

Sklopil som zrak.

Nielenže som vyzeral úboho, aj som sa tak cítil. Nadýchol som sa a nasucho preglgol. Vyschlo mi v krku a srdce mi bilo ako zvon. O čo sa snažilo? Dohnať všetky údery, ktoré si naivne myslelo, že bude mať, keby som žil dlhšie? Práve to, že som sa dožil tohto momentu hralo Theovi do karát. Keby som bol zomrel pri záchrannej misii, prehral by. Keby ma bol Kol s Brightovou zabili vo väznici, prehral by. Keby Spektrá pochybili v Des Moines, prehral by.

Keby som bol mŕtvy, prehral by.

Stále som však žil. Stále vyhrával Theo.

Zdvihol som zrak. Pozrel som sa na seba a tváril sa o niečo odhodlanejšie. Nenamýšľal som si, že sa zachránim alebo že pre mňa niekto príde. S tým, že som prehral som sa akosi zmieril už keď sa pred moju celu postavil Seth. Jeho prítomnosť znamenala, že Theo je pripravený poslať ma do Večného mesta.