Zberatelia tajomstiev ✔

XIII. Sezam, otvor sa!

Media: Gabriel/ Lukas Towsend

Soundtrack: Mission Impossible Theme 

Sezam, otvor sa!

„Počuj a nepotrebuješ k tomu aj krv jednorožca, ktorú máš preniesť v kotlíku od leprechauna popísanom hieroglyfmi popod trojitú dúhu?" spýtal sa ma Lukas, keď som im povedal, čo za úlohu som dostal od najsilenejšieho a najviac nenávideného Spektra.

„To nespomínal," odpovedal som mu na to. „Ako si to môže predstavovať tak ľahko? Vraj sú tu aj obyčajné rodiny," napodobnil som jeho hlas a naštvane si odfrkol. „Lenže všetci sú rodinou Zberateľom a majú v sebe magický gén! A aj keby nemali, komu z nich mám asi tak veriť?!" rozhodil som zúfalo rukami a prešiel si nimi po vlasoch. „Existuje vôbec niekto taký v Meste tajomstiev?"

„Nie, nie je šanca, že niekoho takého nájdeme," krútil hlavou Lukas a ja som si porazenecky sadol na posteľ. Mal som pocit, že od toľkého rozmýšľania sa mi prepáli mozog. Keby tu len bol ten debilný trkvas, mali by sme problém vyriešený. Lenže nie. Musel utiecť spolu so Simone a Brightovcami. Trkvas. Dofrasa. A to ani nehovorím o tom, že som mal celý čas polohu magických predmetov hlboko v hlave a kľúč vedľa seba, keď sme chceli použiť Sviečky duší.

„No," nesúhlasne poznamenal Gabriel a pohľady nás oboch zaleteli k nemu. Vyzeralo to tak, že jedna tretina obyvateľstva izby mala nápad, ako splniť nesplniteľné.

„Poznáš niekoho?" spýtal som sa okamžite s nádejou v hlase.

„My dvaja ju poznáme," kývol bradou k bratovi, „a ty si o nej od nás nedávno počul."

Lukas sa neveselo zasmial. „Škoda len, že táto osoba nám v žiadnom prípade nepomôže,"

„Kto to je?"

„Naša matka," odpovedal Gabriel v momente ako jeho dvojča povedalo: „Phoebe Towsendová."

„Ou," hlesol som.

„Ou," zopakovali po mne obaja naraz s kyslím výrazom v tvári.

Ich matka, odporkyňa mágie a žena, ktorá neznášala Zberateľov tajomstiev, pretože si stále myslela, že jej ukradli rodinu. Keby sa Gabriel s Lukasom narodili ako normálni ľudia, mala by obyčajnú rodinu, po ktorej túžila. Tú jej však zobral Stephen Towsend, keď už ako malých zobral chlapcov do Rezervácie, kde podľa nášho zákona patrili. Teraz jej matka Spektier zobrala manžela.

Mala dôvody na to, aby nenávidela svet za to, že nie je obyčajný.

A jej nenávisť bola dôvodom, prečo sme si mysleli že nám nepomôže.

„Neexistuje iný spôsob? Musíme mať tú debilnú obálku a čokoládu?"

„Musíme," odpovedal som Lukasovi a tiež som z toho nebol nadšený. „Inak nemám šancu presvedčiť Spektrá, aby s nami spolupracovali."

„Nemáme," opravil ma Gabriel instantne. „Hádam si si nemyslel, že pôjdeš sám. Na to zabudni už teraz. Ak chceš ísť sám vonku, tak môžeš ísť sám za našou matkou. Ale to pochodíš horšie ako s Theom, na to sa priprav."

„Počkaj, tak predsa skúsime vašu mamu?" spýtal som sa na výber.

„Kámo, pýtaš sa akoby sme mali na výber," odvetil mi na to Lukas. „Samozrejme, že to aspoň skúsime. Tvoja nefrajerka sa sama nezachráni, no nie?"

„Prestaň ju tak volať," požiadal som ho a on sa uškrnul.

„Prečo nie, láskymuž? Musím povedať, že trkvas vám dvom dal správny názov, lebo to vystihol super. Všetkým nám je jasné, že ti na nej záleží až na to, že ty si to nemieniš pripustiť."